5 Keď sa kráľ Dávid blížil k Bachurímu, práve odtiaľ vychádzal muž zo Saulovho domu menom Šimei, syn Gérov. Cestou stále zlorečil.
6 Hádzal kamene do Dávida a do všetkých jeho služobníkov, hoci kráľa Dávida sprava i zľava obklopoval všetok ľud i všetci hrdinovia.
7 Kliatby vyjadroval takto: Strať sa, strať sa, vrah a lotor akýsi!
8 Hospodin ti odpláca za všetku krv, ktorú si prelial v dome Saula, namiesto ktorého si vládol. Hospodin odovzdáva kráľovstvo tvojmu synovi Absolónovi. Stíha ťa nešťastie, lebo si vrah.
9 Cerújin syn Abíšaj povedal kráľovi: Smie tento zdochnutý pes preklínať môjho pána a kráľa? Dovoľ, aby som zakročil a odťal mu hlavu.
10 Kráľ mu však povedal: Čo ma po vás Cerújini synovia? On preklína, lebo mu to prikázal Hospodin. Kto mu smie povedať: Prečo to robíš?
11 Dávid povedal Abíšajovi a všetkým svojim služobníkom: Môj syn, ktorý je z môjho tela, mi ohrozuje život, tým skôr teda tento Benjamínovec. Nechajte ho, nech len zlorečí, lebo mu to prikázal Hospodin.