5 Kráľ Dávid ho dal previezť z Ló-Debaru, z domu Ammíelovho syna Makíra.
6 Keď sa Mefibóšet, Jonatánov syn a Saulov vnuk, dostavil k Dávidovi, padol na tvár a poklonil sa. Dávid zvolal: Mefibóšet! Ten odpovedal: Tu je tvoj služobník.
7 Dávid mu povedal: Neboj sa! Pre tvojho otca Jonatána ti chcem preukázať láskavosť. Vrátim ti všetky pozemky po tvojom starom otcovi Saulovi a budeš sa trvalo stravovať pri mojom stole.
8 On sa poklonil a povedal: Čo je tvoj služobník, že sa obraciaš k takému zdochnutému psovi, ako som ja?
9 Kráľ zavolal Saulovho sluhu Cíbu a povedal mu: Všetko, čo patrilo Saulovi a celému jeho domu, dávam vnukovi tvojho pána.
10 Ty, tvoji synovia a tvoji sluhovia mu budete obrábať pôdu a zberať úrodu, aby mal vnuk tvojho pána čo jesť. Mefibóšet, vnuk tvojho pána, sa bude trvalo stravovať pri mojom stole. Cíba mal pätnásť synov a dvadsať sluhov.
11 Cíba povedal kráľovi: Tvoj služobník urobí presne tak, ako mu prikázal môj pán a kráľ. Mefibóšet teda jedával pri Dávidovom stole ako jeden z kráľových synov.