1 Na tretí deň si Ester obliekla kráľovské rúcho a postavila sa do vnútorného nádvoria kráľovského paláca oproti kráľovmu sídlu. Kráľ práve sedel v kráľovskom paláci na tróne, ktorý bol oproti vchodu.
2 Keď kráľ videl kráľovnú Ester stáť na nádvorí, získala si jeho priazeň. Kráľ vystrel k Ester zlaté žezlo, ktoré držal v ruke. Ester pristúpila a dotkla sa hlavice žezla.
3 Kráľ sa jej spýtal: Čo je s tebou, kráľovná Ester? Aké máš želanie? Aj keby to bola polovica kráľovstva, dostaneš to.
4 Ester odpovedala: Ak je to kráľovi vhod, nech príde kráľ i Háman dnes na hostinu, ktorú som mu prichystala.
5 Kráľ povedal: Ponáhľajte sa k Hámanovi, aby sa vyplnilo Esterino želanie. Potom prišiel kráľ i Háman na hostinu, ktorú Ester vystrojila.
6 Keď popíjali víno, kráľ povedal Ester: Aké máš želanie? Splní sa. Aj keby to bola polovica kráľovstva, dostaneš to.
7 Ester odpovedala: Mám prosbu i želanie.
8 Ak som získala priazeň u kráľa, a ak je to kráľovi vhod dať mi, o čo prosím, urobiť, čo si želám, nech príde kráľ i Háman znova na hostinu, ktorú pre nich pripravím. Zajtra urobím podľa kráľovských slov.
9 V ten deň odišiel Háman veselý a v dobrej nálade. Keď však uzrel Mordochaja v kráľovskej bráne, že ani nepovstal, ani sa pred ním netriasol, veľmi sa naňho nazlostil.
10 Ale Háman sa ovládol a šiel domov. Pozval priateľov i svoju ženu Zereš.
11 Potom im Háman porozprával o sláve svojho bohatstva, o tom, ako má veľa synov a o všetkom, čím ho kráľ povýšil a vyzdvihol nad kniežatá a nad kráľovských služobníkov.
12 Háman pokračoval: Dokonca aj kráľovná Ester pozvala na hostinu, ktorú usporiadala, iba kráľa a mňa. Aj na zajtra som k nej pozvaný spolu s kráľom.
13 Ale to všetko je nanič, keď vidím Žida Mordochaja sedieť v kráľovskej bráne.
14 Jeho žena Zereš a všetci jeho priatelia mu povedali: Nech urobia šibenicu, vysokú päťdesiat lakťov. Ráno povedz kráľovi, aby na ňu obesili Mordochaja. Len choď veselo s kráľom na hostinu! Taká reč sa páčila Hámanovi a dal pripraviť šibenicu.