1 Kráľ i Háman prišli znovu popíjať s kráľovnou Ester.
2 Druhého dňa, keď pili víno, kráľ sa zase spýtal Ester: Aké máš želanie? Aj keby to bola polovica kráľovstva, dostaneš to.
3 Kráľovná Ester odpovedala: Ak som získala tvoju priazeň, ó kráľ, a ak je to kráľovi prijateľné, nech mi je darovaný život na moje želanie a život môjho národa na moju žiadosť.
4 Boli sme totiž predaní — ja i môj národ — aby nás vyhubili, zabíjali a zničili. Keby sme mali byť len predaní za otrokov a otrokyne, mlčala by som, lebo naše nešťastie by nestálo za to, aby sa kráľ pre to trápil.
5 Kráľ Ahasvér povedal kráľovnej Ester: Kto a kde je ten, kto hodlá také niečo urobiť?
6 Ester odpovedala: Tým zarytým nepriateľom je tento zlomyseľný Háman. Háman nato zostal celý ohromený pred kráľom a kráľovnou.
7 Vtedy kráľ nahnevaný vstal od popíjania vína a šiel do záhrady pri paláci. Háman vstal, aby si vyprosil život od kráľovnej Ester, lebo videl, že kráľ rozhodol o jeho záhube.
8 Keď sa kráľ vrátil zo záhrady pri paláci do hodovacej miestnosti, Háman práve padal na lôžko, na ktorom odpočívala Ester. Kráľ sa spýtal: Či azda ešte chceš znásilniť kráľovnú za mojej prítomnosti v dome? Keď to slovo vyšlo z kráľových úst, zakryli Hámanovi tvár.
9 Vtedy povedal Charbóna, jeden z eunuchov, kráľovi: Tu je šibenica, ktorú prichystal Háman pre toho Mordochaja, ktorý prehovoril v kráľov prospech. Stojí v Hámanovom dome a je vysoká päťdesiat lakťov. Kráľ povedal: Obeste ho na ňu!
10 Tak obesili Hámana na tú šibenicu, ktorú prichystal Mordochajovi, a kráľov hnev sa utíšil.