3 Ester sa ďalej prihovárala pred kráľom, padla mu k nohám, plakala a prosila ho o zľutovanie, aby odvrátil pohromu, ktorú prichystal Háman Agagský, i to, čo zosnoval proti Židom.
4 Kráľ vystrel k Ester zlaté žezlo, Ester povstala, postavila sa pred kráľa
5 a povedala: Ak je to kráľovi prijateľné a ak som získala jeho priazeň, ak je správne, čo hovorím kráľovi a ak som milá v jeho očiach, nech napíšu, aby sa odvolali listiny — úklady Hámana Agagského, Hammedátovho syna, ktoré napísal na zničenie Židov na všetkých kráľovských územiach.
6 Veď ako sa môžem dívať na skazu, ktorá má doľahnúť na môj ľud? Ako by som sa mohla dívať na skazu môjho rodu?
7 Kráľ Ahasvér povedal kráľovnej Ester a Židovi Mordochajovi: Hľa, Ester som dal dom Hámana, ktorého obesili na šibenicu preto, že vystrel svoju ruku proti Židom.
8 Vy napíšte v mene kráľa Židom, čo sa vám zdá najlepšie, a zapečaťte to kráľovským pečatným prsteňom. Listinu napísanú v mene kráľa a zapečatenú kráľovským pečatným prsteňom nemožno totiž odvolať.
9 V tom čase, v treťom mesiaci, totiž v mesiaci sívan, dvadsiateho tretieho dňa toho mesiaca, zavolali kráľovských pisárov. Tí napísali všetko tak, ako prikázal Mordochaj Židom, satrapom, miestodržiteľom a kniežatám na územiach, ktoré sa tiahnu od Indie až po Kúš, stodvadsiatim siedmim krajinám, každej krajine v jej písme a každému národu v jeho reči, aj Židom ich písmom a v ich reči.