9 Keď sa raz v Šíle najedli a napili, Anna vstala. Kým kňaz Éli sedel na stolci pri dverách Hospodinovho chrámu,
10 ona sa v žalostnom plači modlila k Hospodinovi.
11 Pritom zložila tento sľub: Hospodin zástupov, ak milostivo pozrieš na trápenie svojej služobnice a rozpomenieš sa na mňa, ak na ňu nezabudneš, ale jej dáš mužského potomka, darujem ti ho, Hospodin, na celý život a britva sa jeho hlavy nedotkne.
12 Keď sa už dlho modlila pred Hospodinom, Éli pozoroval jej ústa.
13 Anna si však hovorila iba v srdci. Keďže sa jej pohybovali len pery a hlas nebolo počuť, Éli ju pokladal za opitú.
14 Éli sa jej spýtal: Dokedy budeš opitá? Vytriezvi z opojenia!
15 Anna odpovedala: Nie je to tak, môj pane, som žena, ktorá má dušu plnú bôľu. Nepila som víno ani iný opojný nápoj, iba dušu som si vylievala pred Hospodinom.