1 Zífania prišli k Saulovi do Gibey so správou: Dávid sa skrýva na kopci Chakíla oproti Ješimónu.
2 Saul sa vybral na púšť Zíf. Sprevádzalo ho tritisíc vybraných izraelských mužov, ktorí tam mali vyhľadať Dávida.
3 Saul sa utáboril na kopci Chakíla pri ceste oproti Ješimónu. Dávid sa zdržiaval na púšti, keď zbadal, že Saul prišiel za ním na púšť.
4 Dávid vyslal mužov na výzvedy a presvedčil sa, že Saul je naozaj tam.
5 Nato sa Dávid odobral na miesto, kde táboril Saul. Uvidel miesto, kde sa uložil Saul a veliteľ jeho vojska Abnér, syn Nérov. Saul ležal uprostred tábora a ľud táboril vôkol neho.
6 Dávid oslovil Chetitu Achímeleka a Cerújinho syna a Jóabovho brata Abíšaja: Kto zíde so mnou k Saulovi do tábora? Abíšaj odpovedal: Ja pôjdem s tebou.
7 Keď Dávid s Abíšajom vnikli v noci k ľudu, Saul ležal a spal uprostred tábora, kopiju mal zabodnutú do zeme blízko hlavy. Abnér a ľud ležali vôkol neho.
8 Abíšaj povedal Dávidovi: Boh ti dnes vydal do moci tvojho nepriateľa. Dovoľ teda, aby som ho jednou ranou pribodol kopijou na zem, druhý úder nemusím dať.
9 Dávid však odvetil Abíšajovi: Neubližuj mu! Kto smie beztrestne napadnúť Hospodinovho pomazaného?
10 Dávid dodal: Akože žije Hospodin, len Hospodin ho môže zasiahnuť, a to tak, že zomrie prirodzenou smrťou alebo vytiahne do boja a v ňom zahynie.
11 Nech ma chráni Hospodin, aby som napadol jeho pomazaného. Vezmi mu teraz kopiju, čo má pri hlave, i poľnú fľašu a odíďme!
12 Dávid vzal kopiju a poľnú fľašu, čo mal Saul pri hlave, a odišli. Nikto nič nevidel, nikto o tom nevedel a nikto sa nezobudil. Všetci spali, lebo Hospodin zoslal na nich tvrdý spánok.
13 Potom prešiel Dávid na druhú stranu, zastal si na končiari vrchu v dostatočnej vzdialenosti od nich
14 a zavolal na ľud a na Abnéra, syna Nérovho: Abnér, odpovieš mi? Abnér odvetil: Kto si, že voláš na kráľa?
15 Dávid povedal Abnérovi: Si predsa muž, ktorému sa v Izraeli nikto nevyrovná! Prečo si nebdel nad svojím pánom, kráľom, keď ho ktosi z ľudu prišiel zabiť?
16 Čo si urobil, to nie je dobré. Akože žije Hospodin, zaslúžite si smrť, lebo ste nebdeli nad svojím pánom, Hospodinovým pomazaným. Len sa pozri, kde je kráľova kopija a poľná fľaša, čo mal pri hlave!
17 Saul spoznal Dávida po hlase a spýtal sa: Je to tvoj hlas, syn môj Dávid? Odpovedal: Áno, môj hlas, môj pán a kráľ!
18 Pokračoval: Prečo môj pán prenasleduje svojho služobníka? Čoho som sa dopustil a čo zlé som spáchal?
19 Nech si teraz môj pán a kráľ vypočuje slová svojho služobníka. Ak ťa proti mne popudil Hospodin, nech prijme láskavo vôňu obety. Ak to však boli ľudia, nech sú prekliati pred Hospodinom, lebo ma dnes vylúčili z účasti na Hospodinovom dedičstve, čím naznačili: Choď si slúžiť iným bohom!
20 Nech moja krv teda neskropí zem ďaleko od Hospodina. Kráľ Izraela sa vybral hľadať jednu blchu tak, ako sa poľuje v horách na jarabicu.
21 Saul povedal: Zhrešil som. Vráť sa, syn môj Dávid! Už ti neublížim, lebo si si dnes vážil môj život. Veru nerozvážne som konal a veľmi som sa mýlil.
22 Dávid povedal: Tu je kráľova kopija! Nech si niekto z mládencov príde po ňu.
23 Hospodin odplatí každému za jeho spravodlivosť a vernosť. On ťa dnes vydal do mojej moci, no nechcel som napadnúť Hospodinovho pomazaného.
24 Vedz, že ako som si dnes vážil tvoj život, tak si aj môj život váži Hospodin, ktorý ma vyslobodí z každej tiesne.
25 Saul povedal Dávidovi: Buď požehnaný, syn môj Dávid! Svoj cieľ istotne dosiahneš. Dávid šiel potom svojou cestou a Saul sa vrátil domov.