1 Keď Dávid skončil rozhovor so Saulom, Jonatán prilipol celou dušou k Dávidovi. Jonatán ho miloval ako samého seba.
2 V ten deň si ho vzal Saul k sebe a znemožnil mu návrat k rodine.
3 Jonatán uzavrel s Dávidom zmluvu, pretože ho miloval ako samého seba.
4 Jonatán vyzliekol zo seba plášť a dal ho Dávidovi, podobne i svoj výstroj: meč, luk a opasok.
5 Všade na svojich výpravách, kam ho vysielal Saul, mal Dávid úspech. Preto ho Saul postavil na čelo svojich bojovníkov. To sa páčilo všetkému ľudu i Saulovým služobníkom.
6 Pri ich návrate, keď sa po víťazstve nad Filištíncom Dávid vracal, vyšli ženy zo všetkých izraelských miest za spevu a tancov oproti Saulovi s bubnami, s radostným spevom a hrou na hudobných nástrojoch.
7 Ženy pri tanci spievali:Saul porazil svoje tisíce,Dávid však svoje desaťtisíce!
8 Saul sa preto veľmi rozhneval. Tento popevok sa mu vôbec nepáčil. Povedal si: Dávidovi prisúdili desaťtisíce a mne len tisíce. Už mu len kráľovstvo chýba!
9 Od tohto dňa Saul stále zazeral na Dávida.
10 Na druhý deň prepadol Saula zlý duch od Boha, takže vystrájal vo svojom dome. Dávid ako obvykle hral na citare a Saul držal kopiju.
11 Saul si povedal: Pribodnem Dávida k stene; a hodil kopiju. Dávid sa však dva razy uhol.
12 Saul dostal z Dávida strach. S Dávidom bol totiž Hospodin, zatiaľ čo od Saula sa odvrátil.
13 Preto ho Saul odstránil zo svojho kruhu a ustanovil ho za tisícnika. Vychádzal teda a vracal sa na čele ľudu.
14 Na všetkých výpravách sa Dávidovi darilo a Hospodin bol s ním.
15 Keď Saul videl, že Dávid dosiahol veľký úspech, bál sa ho.
16 Všetci Izraeliti a Júdovci mali Dávida radi, lebo im bol vodcom pri výpravách a návratoch.
17 Saul povedal Dávidovi: Tu je moja najstaršia dcéra Mérab. Dám ti ju za ženu, len mi statočne slúž a veď Hospodinove boje. Pritom si však myslel: Nech nepadne mojou rukou, ale rukou Filištíncov.
18 Dávid odpovedal Saulovi: Kto som ja a čo je môj rod, rodina môjho otca v Izraeli, aby som sa mohol stať kráľovým zaťom?
19 No keď už mali vydať Saulovu dcéru Mérab za Dávida, dali ju za ženu Adrielovi Mecholátskemu.
20 Do Dávida sa zamilovala Saulova dcéra Míkal. Keď to oznámili Saulovi, súhlasil s tým.
21 Povedal si totiž: Vydám ju zaňho, aspoň mu bude osídlom a zasiahne ho ruka Filištíncov. Saul zopakoval Dávidovi ponuku: Dnes máš možnosť stať sa mojím zaťom.
22 Saul prikázal svojim služobníkom: Prehovorte nenápadne Dávida: Kráľ si ťa iste obľúbil a všetci jeho služobníci ťa majú radi. Mal by si sa stať kráľovým zaťom.
23 Keď to Saulovi služobníci predniesli Dávidovi, ten namietal: Myslíte si, že sa len tak možno stať kráľovým zaťom? Veď som len chudobný a bezvýznamný človek.
24 Služobníci oznámili Saulovi všetko, čo povedal Dávid.
25 Saul poznamenal: Odkážte Dávidovi, že kráľ od neho nežiada veno, ale sto predkožiek Filištíncov, aby sa tak pomstil na svojich nepriateľoch. Saul sa nazdával, že prostredníctvom Filištíncov zasiahne Dávida.
26 Jeho služobníci podali o tom Dávidovi správu. Dávid uvítal návrh, ako sa stať kráľovým zaťom. Ešte pred uplynutím stanoveného času
27 sa Dávid so svojím mužstvom vydal na cestu. Medzi Filištíncami pobil dvesto mužov a ich predkožky v požadovanom počte predložil kráľovi, aby sa tak mohol stať jeho zaťom. Saul mu dal svoju dcéru Míkal za ženu.
28 Saul sa presvedčil, že Hospodin je s Dávidom a že jeho dcéra Míkal Dávida miluje.
29 Saul sa preto ešte viac bál Dávida a stal sa mu natrvalo nepriateľom.
30 Filištínski velitelia naďalej podnikali bojové výpravy. Keď však vyrazili, bol Dávid úspešnejší, než ostatní Saulovi služobníci. Tým sa Dávidovo meno veľmi preslávilo.