22 No ak mládencovi poviem: Šípy sú ďalej od teba, vtedy odíď, lebo ťa posiela sám Hospodin.
23 Pokiaľ ide o slovo, ktoré sme si ja a ty dali, vedz, že platí. Hospodin je natrvalo svedkom medzi mnou a tebou.
24 Dávid sa teda skryl na poli. Keď nastal nov mesiaca, kráľ zasadol k hostine.
25 Sedával vždy na obvyklom mieste pri stene. Jonatán vstal a Abnér si sadol vedľa Saula. Dávidovo miesto však zostalo prázdne.
26 V ten deň Saul nič nepovedal. Pomyslel si totiž: Mohol sa nejako znečistiť; nie je čistý.
27 Keď i na druhý deň po nove mesiaca ostávalo Dávidovo miesto prázdne, spýtal sa Saul syna Jonatána: Prečo neprišiel Izajov syn ani včera, ani dnes k stolu?
28 Jonatán odpovedal Saulovi: Dávid sa súrne vypýtal do Betlehema.