24 Dávid sa teda skryl na poli. Keď nastal nov mesiaca, kráľ zasadol k hostine.
25 Sedával vždy na obvyklom mieste pri stene. Jonatán vstal a Abnér si sadol vedľa Saula. Dávidovo miesto však zostalo prázdne.
26 V ten deň Saul nič nepovedal. Pomyslel si totiž: Mohol sa nejako znečistiť; nie je čistý.
27 Keď i na druhý deň po nove mesiaca ostávalo Dávidovo miesto prázdne, spýtal sa Saul syna Jonatána: Prečo neprišiel Izajov syn ani včera, ani dnes k stolu?
28 Jonatán odpovedal Saulovi: Dávid sa súrne vypýtal do Betlehema.
29 Povedal: Daj mi voľno, lebo naša rodina má v meste obetu s hostinou. Pozval ma brat. S tvojím súhlasom chcem odísť a navštíviť svojich bratov. Preto sa nedostavil ku kráľovmu stolu.
30 Vtedy sa Saul rozhneval na Jonatána a povedal mu: Ty syn odbojnej pobehlice! Dobre viem, že si sa spriahol s Izajovým synom na hanbu sebe a svojej matke.