34 Preto roztrpčene vstal, odišiel od stola a na druhý deň nič nejedol. Ľutoval totiž Dávida, že jeho otec ho tak potupil.
35 Ráno vyšiel Jonatán do poľa na stretnutie s Dávidom a šiel s ním malý chlapec.
36 Prikázal mu: Bež pohľadať šípy, ktoré vystrelím. Kým chlapec bežal, vystrelil ponad neho šíp.
37 Keď prišiel chlapec na miesto, kam Jonatán vystrelil šíp, zavolal na chlapca: Šíp by mal byť ďalej od teba.
38 Jonatán znova zavolal na chlapca: Nestoj, poponáhľaj sa. Chlapec pozbieral šípy a prišiel k svojmu pánovi.
39 Nevedel však, o čo ide; vedeli to iba Jonatán a Dávid.
40 Jonatán dal svoju výzbroj chlapcovi, čo ho sprevádzal, a povedal mu: Choď, zanes to do mesta.