23 Keď Abígajil zbadala Dávida, rýchlo zosadla z osla, padla pred ním na tvár a poklonila sa po zem.
24 Hodila sa mu k nohám a vravela: Môj pane, ja sama som na vine. Dovoľ prehovoriť tvojej služobnici, vypočuj jej slová.
25 Nech si, prosím, môj pán nič nerobí z toho naničhodníka. Je taký, ako naznačuje jeho meno. Volá sa Nábal a bláznovstvo je v ňom. Ja však, tvoja služobnica, som nevidela mládencov, ktorých si poslal, môj pane.
26 Teraz však, môj pane, skutočnosť je taká, že ti Hospodin prekazil spáchať vraždu, aby si si sám vybavoval veci. Nech sú teda ako Nábal tvoji nepriatelia aj tí, čo sa snažia zahubiť môjho pána.
27 Prijmi teraz tento dar, ktorý tvoja služobnica prináša svojmu pánovi. Nech slúži na úžitok mládencom, ktorí kráčajú v šľapajach môjho pána!
28 Odpusť trúfalosť svojej služobnice! Hospodin určite postaví trvalý dom môjmu pánovi, lebo vedie Hospodinove boje a za celý čas tvojho účinkovania sa nenašlo na tebe nič zlého.
29 Keby sa ťa niekto odvážil prenasledovať alebo ti siahať na život, tvoj život bude pojatý do zväzku živých u Hospodina, tvojho Boha. Život tvojich nepriateľov bude odmrštený ako z praku.