2 Filištínske kniežatá postupovali na čele stočlenných a tisícčlenných jednotiek, ale Dávid a jeho družina spolu s Akíšom šli poslední.
3 Filištínski velitelia sa pýtali: Čo sú to za Hebreji? Akíš im odpovedal: Je to predsa Dávid, služobník izraelského kráľa Saula, ktorý je už dlhší čas, ba roky mojím stúpencom. Odkedy prebehol ku mne, až dodnes mu nemôžem nič vyčítať.
4 Velitelia Filištíncov sa na neho rozhnevali a rozkázali mu: Pošli toho muža preč, nech sa vráti na miesto, ktoré si mu určil. Nech nejde s nami do boja, mohol by sa v boji obrátiť proti nám. Veď čím by si získal priazeň svojho pána, ak nie hlavami našich mužov?
5 Je to ten istý Dávid, ktorého ospevovali pri tanci:Saul pobil svoje tisíce,Dávid však svoje desaťtisíce.
6 Akíš si zavolal Dávida a povedal mu: Akože žije Hospodin, si statočný a bol by som rád, keby si sa so mnou zúčastňoval na vojenských výpravách. Odvtedy, ako si prišiel ku mne, až dodnes som totiž nenašiel na tebe nič zlé. Lenže kniežatám sa nepozdávaš.
7 Vráť sa teda a choď v pokoji. Nerob nič proti filištínskym kniežatám.
8 Dávid povedal Akíšovi: Čo som urobil a čo môžeš vyčítať svojmu služobníkovi od nástupu do tvojich služieb dodnes, že nesmiem ísť do boja proti nepriateľom svojho pána, kráľa?