2 Ženy, čo tam boli, i všetkých bez výnimky odvliekli do zajatia a pokračovali v ceste. Nikoho však nezabili, len ich hnali.
3 Keď prišiel Dávid so svojimi mužmi k mestu, zistil, že je vypálené a že ich ženy, synovia a dcéry boli odvlečení.
4 Dávid a ľud, čo ho sprevádzal, sa pustili do prenikavého náreku; plakali až do úplného vyčerpania.
5 Aj obe Dávidove ženy, Achínoam z Jezreela a ženu po Nábalovi Abígajil z Karmela, odvliekli do zajatia.
6 Dávid sa tým dostal do tiesnivého položenia, lebo sa mu ľud vyhrážal ukameňovaním. Všetci boli totiž roztrpčení, každý pre svojho syna a dcéru. Dávid však našiel odvahu v Hospodinovi, svojom Bohu.
7 Dávid povedal kňazovi Ebjatárovi, synovi Achímelekovmu: Prines mi efód! Ebjatár mu ho teda priniesol.
8 Dávid si pýtal odpoveď od Hospodina na otázku: Ak budem prenasledovať tú hordu, dohoním ju? Odpoveď znela: Prenasleduj ich, iste ich dohoníš a svojich vyslobodíš.