1 Kam šiel tvoj milý, najkrajšia žena,kam sa tvoj milý obrátil?S tebou ho pohľadáme.
2 Môj milý zostúpil do svojej záhrady,k balzamovým záhonom,aby pásol medzi záhradamia natrhal ľalie.
3 Ja patrím svojmu milému a môj milý zase mne,pastierovi uprostred ľalií.
4 Krásna si, priateľka moja, ako Tirca,pôvabná ako Jeruzalem,hrozná ako vojsko so vztýčenými zástavami.
5 Odvráť odo mňa svoje oči, lebo ma vzrušujú.Tvoje vlasy sú ako stádo kôz, čo zostupujú z Gileádu.
6 Tvoje zuby sú ako stádo oviec,ktoré vychádzajú z kúpeľa.Každá z nich má po dvoje mláďat.Žiadnej mláďa nechýba.
7 Ako krížalky granátového jablkasú tvoje sluchy za závojom.
8 Šesťdesiat je kráľovien,osemdesiat vedľajších žiena diev bez počtu,
9 ale moja holubica je jediná,moja bezchybná,jedináčka svojej matky,čistá pre tú, čo ju porodila.Videli ju devy a nazvali ju šťastnou,kráľovné i vedľajšie ženy ju oslavovali.
10 Kto je tá, čo sa díva nadol ako zora,krásna ako luna, jasná ako slnko,hrozná ako vojsko so vztýčenými zástavami.
11 Zišla som do orechových záhrad,uvidieť púčky v údolí,pozrieť sa, či už vinič vyháňaa či kvitnú granátovníky.
12 Ani som si neuvedomila,vzali ma do vozov Ammínadaba.