1 Zbormajstrovi. Žalm Kórachovcov.
2 Čujte to všetky národy,zbystrite sluch všetci obyvatelia sveta,
3 jednoduchí i vznešení,bohatí spolu s chudobnými!
4 Moje ústa vyslovia múdre výrokya úvahy môjho srdca budú rozumné.
5 Nakloním ucho k múdrym výrokom,za zvuku harfy vyjavím svoje tajomstvo.
6 Prečo sa mám báť v zlých dňoch,keď ma tiesni zločinnosť záškodníkov,
7 ktorí sa spoliehajú na svoj majetoka vystatujú sa veľkým bohatstvom?
8 Nikto nemôže vykúpiť ani brata,ani za seba dať Bohu cenu zmierenia,
9 lebo priveľké je výkupné za život.Navždy sa musí zriecť toho,
10 že bude žiť navekya že nikdy neuzrie hrob.
11 No predsa ho uzrie! Zomierajú múdri,hynie blázon i nerozumnýa svoje bohatstvo nechávajú iným.
12 Navždy majú v hrobe svoj domova príbytok z rodu na rod,hoci pozemky pomenovali svojím menom.
13 Človek si v blahobyte ani neodpočinie,je ako zviera, ktoré hynie.
14 Taký je údel tých, čo si nerozvážne dôverujú,aj ich nasledovníkov, čo schvaľujú ich reči. — Sela —
15 Rútia sa do ríše mŕtvych ako ovce,smrť im bude pastierom.Zostúpia priamo do hrobu,ich podoba sa rozplynie v ríši mŕtvych,zostanú bez svojich príbytkov.
16 Mňa však vykúpi Boh,vytrhne ma z moci ríše smrti. — Sela —
17 Nemaj obavy, ak niekto bohatnea množí blahobyt svojho domu;
18 veď keď zomrie, nič si nevezme so sebou;jeho blahobyt nezostúpi za ním.
19 Aj keď si zaživa navráva:Chvália ťa, že si si dobre počínal! —
20 predsa pôjde k pokoleniu svojich predkov,ktorí už nikdy neuvidia svetlo.
21 Človek v blahobyte to nechápe,je ako zviera, ktoré hynie.