1 Ásafov poučný žalm.Ľud môj, počúvaj moje poučenie!Svoje ucho nakloň k slovám mojich úst.
2 Chcem hovoriť príslovia,vyrozprávať záhadné príbehy dávnych čias,
3 čo sme počuli a poznáme,o čom nám otcovia rozprávali.
4 Nezatajíme ich deťom,budúcemu pokoleniu rozpoviemeslávne skutky Hospodina, jeho moca divy, ktoré urobil.
5 Jákobovi určil ustanovenia,Izraelovi dal zákona našim otcom prikázal,aby s ním zoznamovali svoje deti,
6 aby o ňom vedelo aj budúce pokolenie,deti, čo sa narodia.Tie budú o tom ďalej rozprávať svojim deťom,
7 aby dôverovali Bohu,nezabúdali na Božie skutkya zachovávali jeho prikázania,
8 aby neboli ako ich predkovia,pokolenie vzdorovité a neposlušné,pokolenie s nestálym srdcom,ktorého duch nebol verný Bohu.
9 Lukom vyzbrojení Efrajimovcizutekali v deň boja.
10 Nezachovávali zmluvu s Bohoma odmietali žiť podľa jeho zákona.
11 Zabudli na jeho skutkya na divy, ktoré im ukázal.
12 Pred ich otcami robil divyv egyptskej krajine na coánskom poli.
13 Rozdelil more a previedol ich,vodu postavil ako val.
14 Vo dne ich vodieval oblakoma svetlom ohňa v noci.
15 Rozštiepil skaly na púštia hojne ich napájal ako z podzemného vodstva,
16 vyviedol riavy zo skalya vody nechal tiecť prúdom.
17 No oni ďalej hrešili proti nemu,na púšti sa priečili Najvyššiemu.
18 V mysli pokúšali Boha,žiadali pokrm podľa svojich chúťok.
19 Reptali proti Bohu a hovorili:Môže Boh prestrieť stôl na púšti?
20 Skalu síce udrel tak,že tiekli vody a prúdili potoky,no môže dať aj chlieba svojmu ľudu pripraviť aj mäso?
21 Počul to Hospodin a rozhneval sa;vzplanul oheň proti Jákobovi,hnev vyšľahol aj proti Izraelovi,
22 lebo nedôverovali Bohu,nedúfali v jeho pomoc.
23 Zhora rozkázal mračnáma uvoľnil otvory nebies;
24 mannu im zosielal ako dážď, aby sa najedli,dával im nebeské obilie.
25 Sýtiť sa smeli anjelským chlebom.Stravu im poslal do sýtosti.
26 Na nebi uvoľnil východný vietora južný prihnal svojou mocou.
27 Spustil na nich spŕšku mäsa ako prach,okrídlené vtáctvo ako morský piesok.
28 Spustil ho doprostred tábora,okolo ich príbytkov.
29 Najedli, ba presýtili sa;doprial im, čo si žiadali.
30 Nestihli uspokojiť svoju žiadostivosť,jedlo mali ešte v ústach,
31 keď Boží hnev vzplanul proti nim,pozabíjal ich popredných mužova pozrážal junač Izraela.
32 Napriek tomu ďalej hrešilia neverili jeho divom.
33 V márnosti teda ukončil ich dnia v predčasnom skone ich roky.
34 Kedykoľvek ich trestal smrťou, hľadali ho,opätovne vyhľadávali Boha;
35 rozpamätúvali sa, že Boh je im skalou,Boh, Najvyšší, je ich vykupiteľ.
36 Ústami ho však klamali,jazykom mu luhali,
37 ani svojím srdcom neboli pri ňom,nezostali verní jeho zmluve.
38 On však bol milosrdný,odpúšťal vinu, nedopustil záhubu,často odvracal svoj hnev,neprejavil všetku svoju prchkosť.
39 Pamätal, že sú telo,vietor, ktorý zaduje a nevracia sa.
40 Čo sa mu len navzpierali na púštia natrápili ho na pustatine!
41 Znova pokúšali Boha,zarmucovali Svätého Izraela.
42 Nepripomínali si jeho mocnú rukuani deň vyslobodenia z útlaku,
43 keď dával svoje znamenia v Egypte,keď konal divy na coánskom poli.
44 Ramená riek a toky premenil na krv,aby sa nemohli napiť.
45 Poslal na nich hmyz, aby ich štípal,žaby, aby im škodili.
46 Ich úrodu vydal napospas hmyzua plody ich námahy kobylkám.
47 Ich vinič zbil krupobitíma sykomory ľadovcom.
48 Ich dobytok vydal krupobitiua ich stáda bleskom.
49 Poslal na nich páľavu svojho hnevu,prudkého hnevu, prchkosti a súženia,húf poslov záhuby.
50 Uvoľnil cestu svojmu hnevu,ich duše neušetril pred smrťou,ich život vydal napospas morovej nákaze.
51 V Egypte pozabíjal všetko prvorodené,prvotiny plodnej sily v Chámových stanoch.
52 Svoj ľud však viedol ako ovce.Púšťou ich sprevádzal ako stádo,
53 bezpečne ich vodil, nemuseli sa báť,no ich nepriateľov pohltilo more.
54 Priviedol ich k svojmu svätému územiu,k vrchu, čo získala jeho pravica.
55 Vyhnal národy spred nich,meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinua v stanoch pohanov ubytoval izraelské kmene.
56 Pokúšali však Boha, Najvyššieho, vzdorovali mua nedbali na jeho ustanovenia.
57 Odklonili sa a spreneverili ako ich otcovia,zlyhali ako nespoľahlivý luk.
58 Urážali ho na obetných výšinácha modlami ho podnecovali do žiarlivosti.
59 Boh to počul, rozhneval saa úplne zavrhol Izrael.
60 Opovrhol príbytkom v Šíle,stanom, v ktorom prebýval medzi ľuďmi.
61 Svoju moc vydal do zajatiaa svoju okrasu do rúk protivníka.
62 Svoj ľud vydal mečua zanevrel na svoje dedičstvo.
63 Ich mládencov strávil oheň,ich pannám nespievali svadobné piesne,
64 ich kňazi padli mečoma ich vdovy neplakali.
65 Pán však precitol ako zo spánku,ako hrdina rozjarený vínom.
66 Odrazil svojich protivníkova vystavil ich večnej potupe.
67 Zavrhol Jozefov stanani Efrajimov kmeň si nevyvolil,
68 no vyvolil si kmeň Júdov,vrch Sion, ktorý miloval.
69 Postavil svätyňu pevne ako nebesia,ako zem, ktorú založil naveky.
70 Vyvolil si Dávida, svojho sluhu,vzal ho od košiarov,
71 odviedol ho od dojných oviec,aby pásol Jákoba, jeho ľud,a Izrael, jeho dedičstvo.
72 Pásol ich s bezúhonným srdcom,skúsenou rukou ich vodil.