3 Človeka vraciaš do prachu,hovoríš: Vráťte sa, synovia človeka.
4 Veď tisíc rokov je v tvojich očiachako včerajšok, čo sa pominul,ako čas nočnej stráže.
5 Odplavuješ ich, sú ako sen,ako tráva, čo pučí zrána;
6 zrána rozkvitá a rastie,na večer vädne a uschýna.
7 Od hnevu tvojho hynieme;desí nás tvoja prchkosť.
8 Kladieš si naše viny pred seba,tajnosti do svetla svojej tváre.
9 Všetky dni naše miznú v tvojom hneve,roky sa nám končia ako vzdych.