1 Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfage pri Olivovej hore, Ježiš poslal dvoch učeníkov
2 a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko! Odviažte ich a priveďte ku mne!
3 A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: »Pán ich potrebuje.« A hneď ich prepustí.“
4 Toto sa stalo, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok:
5 „Povedzte dcére sionskej: Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe, tichý, sediaci na oslici, na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa.“
6 Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš rozkázal.
7 Priviedli oslicu a osliatko, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol.
8 Veľké zástupy prestierali na cestu svoje plášte, iní odtínali zo stromov ratolesti a stlali ich na cestu.
9 A zástupy, čo išli pred ním, i tie, čo šli za ním, volali: „Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“
10 Keď vošiel do Jeruzalema, rozvírilo sa celé mesto; vypytovali sa: „Kto je to?“
11 A zástupy hovorili: „To je ten prorok, Ježiš z galilejského Nazareta.“
12 Ježiš vošiel do chrámu a vyhnal všetkých predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice
13 a povedal im: „Napísané je: »Môj dom sa bude volať domom modlitby.« A vy z neho robíte lotrovský pelech.“
14 V chráme k nemu pristúpili slepí a chromí a on ich uzdravil.
15 Keď veľkňazi a zákonníci videli divy, ktoré robil, a deti, čo v chráme volali: „Hosanna synovi Dávidovmu!“, nahnevali sa
16 a povedali mu: „Počuješ, čo títo hovoria?“ Ježiš im odvetil: „Pravdaže. Nikdy ste nečítali: »Z úst nemluvniat a dojčeniec pripravil si si chválu«?“
17 I nechal ich, vyšiel von z mesta do Betánie a tam zostal.
18 Keď sa ráno vracal do mesta, pocítil hlad.
19 Pri ceste videl figovník. Išiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, len lístie. Preto mu povedal: „Nech sa na tebe už nikdy neurodí ovocie.“ A figovník hneď vyschol.
20 Keď to učeníci videli, zadivili sa a povedali: „Ako to, že figovník tak naraz vyschol?“
21 Ježiš im na to povedal: „Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru a nebudete pochybovať, urobíte nielen to, čo sa stalo s figovníkom, ale keby ste aj tomuto vrchu povedali: »Zdvihni sa a hoď sa do mora,« stane sa to.
22 A dostanete všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe.“
23 Keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: „Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?“
24 Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, i ja vám poviem, akou mocou toto robím.
25 Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba, či od ľudí?“ Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: »Z neba,« povie nám: »Prečo ste mu teda neuverili?«
26 Ale ak povieme: »Od ľudí,« máme sa čo obávať zástupu, lebo Jána pokladajú všetci za proroka.“
27 Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.“ A on im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“
28 „Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: »Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!«
29 Ale on odpovedal: »Nechce sa mi.« No potom to oľutoval a išiel.
30 Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: »Idem, pane!« Ale nešiel.
31 Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?“ Odpovedali: „Ten prvý.“ Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva.
32 Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.
33 Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval.
34 Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody.
35 Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali.
36 Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne.
37 Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: »K môjmu synovi budú mať úctu.«
38 Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: »To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!«
39 Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili.
40 Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“
41 Odpovedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“
42 Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme: »Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná«?
43 Preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.
44 Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi.“
45 Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, vybadali, že hovorí o nich.
46 A chceli ho zajať, len sa báli zástupov, lebo ony ho pokladali za proroka.