Matúš 8 SSV

1 Keď Ježiš zostúpil z vrchu, išli za ním veľké zástupy.

2 Tu prišiel k nemu istý malomocný, poklonil sa mu a vravel: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“

3 On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!“ A hneď bol očistený od malomocenstva.

4 Potom mu Ježiš povedal: „Daj si pozor a nikomu o tom nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines obetný dar, ako predpísal Mojžiš - im na svedectvo.“

5 Keď potom vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou:

6 „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“

7 On mu povedal: „Prídem a uzdravím ho.“

8 Stotník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie.

9 Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: »Choď!« - ide; inému: »Poď sem!« - tak príde; a svojmu sluhovi: »Urob toto!« - on to urobí.“

10 Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli.

11 Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve,

12 a synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.“

13 A stotníkovi Ježiš povedal: „Choď a nech sa ti stane, ako si uveril.“ A v tú hodinu jeho sluha ozdravel.

14 Keď potom Ježiš vošiel do Petrovho domu, videl, že jeho testiná leží v horúčke.

15 Dotkol sa jej ruky a horúčka ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ho.

16 Keď sa zvečerilo, priniesli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi a on slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých chorých,

17 aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“

18 Keď Ježiš videl okolo seba veľké zástupy, rozkázal preplaviť sa na druhý breh.

19 Tu k nemu pristúpil istý zákonník a povedal mu: „Učiteľ, pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.“

20 Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“

21 Iný, jeden z jeho učeníkov, mu povedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“

22 Ale Ježiš mu povedal: „Poď za mnou a nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych.“

23 Potom nastúpil na loďku a jeho učeníci ho nasledovali.

24 Na mori sa zrazu strhla taká búrka, že sa vlny prevaľovali cez loďku; a on spal.

25 Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: „Pane, zachráň nás, hynieme!“

26 On im povedal: „Čo sa bojíte, vy maloverní?!“ Potom vstal, pohrozil vetru i moru a nastalo veľké ticho.

27 Ľudia žasli a hovorili: „Ktože je to, že ho i vietor i more poslúchajú?“

28 Keď prišiel na druhý breh do gadarského kraja, vybehli proti nemu dvaja posadnutí zlými duchmi; vyšli z hrobov a boli takí zúriví, že sa nik neodvážil chodiť tou cestou.

29 Zrazu skríkli: „Čo ťa do nás, Syn Boží?! Prišiel si sem predčasne nás mučiť?“

30 Neďaleko nich sa pásla veľká črieda svíň.

31 Zlí duchovia ho prosili: „Ak nás už vyháňaš, pošli nás do čriedy svíň.“

32 On im povedal: „Choďte!“ A oni vyšli a vošli do svíň. Vtom sa celá črieda prudko hnala dolu svahom do mora a zahynula vo vodách.

33 Pastieri ušli, a keď prišli do mesta, vyrozprávali všetko, aj o tých, čo boli posadnutí zlými duchmi.

34 Tu celé mesto vyšlo oproti Ježišovi, a keď ho uvideli, prosili ho, aby odišiel z ich kraja.

Kapitoly

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28