1 Agrippa povedal Pavlovi: „Dovoľuje sa ti hovoriť na svoju obranu.“ Vtedy Pavol vystrel ruku a začal svoju obrannú reč:
2 „Kráľ Agrippa, pokladám sa za šťastného, že sa smiem dnes pred tebou brániť proti všetkému, čo Židia na mňa žalujú,
3 tým viac, že ty poznáš všetky židovské obyčaje a sporné otázky. Preto ťa prosím, trpezlivo ma vypočuj.
4 Všetci Židia poznajú môj život od mladosti, aký bol od začiatku v mojom národe i v Jeruzaleme.
5 Poznajú ma od začiatku - len keby chceli vydať svedectvo -, že som ako farizej žil podľa najprísnejšieho smeru nášho náboženstva.
6 A teraz stojím pred súdom pre nádej z prisľúbenia, ktoré dostali od Boha naši otcovia.
7 Dvanásť našich kmeňov dúfa, že ho dosiahne, a preto mu vytrvalo slúži dňom i nocou. Pre túto nádej ma Židia, kráľ môj, žalujú.
8 Čo sa vám zdá neuveriteľné na tom, že Boh kriesi mŕtvych?!
9 Ja som si tiež myslel, že musím všemožne bojovať proti menu Ježiša Nazaretského.
10 A to som v Jeruzaleme aj robil. A keď som dostal od veľkňazov moc, veľa svätých som dal pozatvárať do väzenia; a keď ich zabíjali, ja som súhlasil.
11 Po všetkých synagógach som ich často trestami nútil rúhať sa a v nesmiernej zúrivosti proti nim som ich prenasledoval aj po cudzích mestách.
12 Keď som takto išiel do Damasku s mocou a dovolením veľkňazov,
13 cestou som na pravé poludnie videl, kráľ môj, svetlo z neba jasnejšie než žiara slnka, ktoré zalialo mňa aj tých, čo šli so mnou
14 Všetci sme padli na zem a ja som počul hlas, ktorý mi po hebrejsky hovoril: »Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? Ťažko ti proti ostňu sa vzpierať.«
15 Ja som sa spýtal: »Kto si, Pane?« A Pán povedal: »Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ.
16 Ale vstaň a stoj na nohách; lebo som sa ti na to zjavil, aby som ťa ustanovil za služobníka a svedka toho, čo si videl, i toho, čo ti ešte zjavím.
17 Budem ťa chrániť pred ľudom aj pred pohanmi, ku ktorým ťa posielam
18 otvoriť im oči, aby sa od tmy obrátili k svetlu a od satanovej moci k Bohu, a tak dosiahli odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou vo mňa.«
19 Preto som, kráľ Agrippa, nemohol odporovať nebeskému videniu,
20 ale hlásal som najprv tým, čo sú v Damasku, a potom v Jeruzaleme, a po celej judejskej krajine aj pohanom, aby robili pokánie a obrátili sa k Bohu a konali skutky hodny pokánia.
21 Pre toto ma Židia chytili, keď som bol v chráme, a chceli ma zabiť.
22 Ale Boh mi pomohol, a tak som tu do dnešného dňa a svedčím malému i veľkému. A nehovorím nič zvláštne, len to, čo predpovedali do budúcnosti Proroci a Mojžiš:
23 že Mesiáš bude trpieť a že ako prvý vstane z mŕtvych a zvestuje svetlo ľudu i pohanom.“
24 Keď sa takto bránil, Festus zvolal veľkým hlasom: „Šalieš, Pavol! Veľká učenosť ťa privádza do šialenstva.“
25 Ale Pavol povedal: „Nešaliem, vznešený Festus, hovorím pravdivé a triezve slová.
26 Kráľ sa vyzná v týchto veciach preto mu hovorím tak odvážne, lebo si myslím, že nič z tohto nie je mu neznáme, veď sa to nedialo v zákutí.
27 Veríš, kráľ Agrippa, prorokom? Viem, že veríš.“
28 Agrippa povedal Pavlovi: „Bezmála by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom.“
29 A Pavol: „Dal by Boh, aby si sa nielen ty, ale aby sa všetci títo, čo ma dnes počúvajú, stali v malom i veľkom takými, akým som ja, okrem týchto pút!“
30 Tu vstal kráľ aj vladár, Berenika a ostatní, čo s nimi sedeli,
31 a keď odchádzali, hovorili medzi sebou: „Tento človek nerobí nič také, za čo by si zasluhoval smrť alebo putá.“
32 A Agrippa povedal Festovi: „Tento človek mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal na cisára.“