1 Aj istý muž, menom Ananiáš, predal so svojou manželkou Zafirou pozemok
2 a s vedomím manželky si stiahol z utŕžených peňazí, a len istú časť priniesol a položil apoštolom k nohám.
3 Peter povedal: „Ananiáš, prečo ti satan naplnil srdce, aby si luhal Duchu Svätému a stiahol z peňazí za pozemok?
4 Azda nebol tvoj, kým si ho mal? A keď si ho predal, nebolo v tvojej moci, čo si zaň dostal? Prečo si prepožičal svoje srdce na túto vec? Neluhal si ľuďom, ale Bohu!“
5 Len čo Ananiáš počul tieto slová, padol a skonal; a všetkých, čo to počuli, zmocnil sa veľký strach.
6 Tu vstali mladší z nich, zavinuli ho, vyniesli a pochovali.
7 Asi o tri hodiny prišla aj jeho žena, nevediac, čo sa stalo,
8 a Peter jej povedal: „Povedz mi, či ste za toľko predali ten pozemok?“ Ona povedala: „Áno, za toľko.“
9 Peter jej povedal: „Prečo ste sa dohovorili pokúšať Pánovho Ducha? Počuj za dverami kroky tých, čo pochovali tvojho muža; vynesú aj teba.“
10 A hneď mu padla k nohám a skonala. Keď mladíci vošli dnu, našli ju mŕtvu; vyniesli ju a pochovali k jej mužovi.
11 A veľký strach sa zmocnil celej Cirkvi i všetkých, čo o tom počuli.
12 Rukami apoštolov sa dialo množstvo znamení a divov medzi ľudom. Všetci svorne zotrvávali v Šalamúnovom stĺporadí.
13 Ale nik iný sa k nim neodvážil pripojiť, no ľud ich velebil
14 a čím ďalej, tým viac pribúdalo veriacich Pánovi; veľké množstvo mužov a žien.
15 Ešte aj na ulice vynášali chorých a kládli ich na postele a lôžka, aby aspoň Petrova tôňa padla na niektorého z nich, keď tade pôjde.
16 Aj z miest okolo Jeruzalema sa zbiehalo množstvo ľudu, prinášali chorých a trápených nečistými duchmi a všetci sa uzdravovali.
17 Tu vystúpil veľkňaz a všetci, čo boli s ním - teda sekta saducejov -, a plní žiarlivosti
18 položili na apoštolov ruky a vrhli ich do mestského väzenia.
19 Ale Pánov anjel otvoril v noci dvere väzenia, vyviedol ich a povedal:
20 „Choďte, staňte si v chráme a hlásajte ľudu všetky slová tohto života!“
21 Oni počúvli, zavčas rána vošli do chrámu a učili. Keď prišiel veľkňaz a tí, čo boli s ním, zvolali veľradu a všetkých starších zo synov Izraela a poslali do väzenia, aby ich priviedli.
22 Ale keď ta sluhovia prišli, vo väzení ich nenašli. Vrátili sa teda a hlásili:
23 „Väzenie sme našli dôkladne zatvorené a strážnici stáli pri dverách; no keď sme otvorili, vnútri sme nenašli nikoho.“
24 Keď veliteľ chrámovej stráže a veľkňazi počuli tieto slová, boli v pomykove, čo sa to vlastne stalo.
25 Tu ktosi prišiel a oznámil im: „Muži, ktorých ste vrhli do žalára, stoja v chráme a učia ľud.“
26 Veliteľ stráže hneď odišiel so sluhami a priviedol ich - ale nie násilne, lebo sa báli ľudu, aby ich neukameňoval.
27 Keď ich priviedli, postavili ich pred veľradu a veľkňaz sa ich opýtal:
28 „Nezakázali sme vám prísne učiť v tom mene?! A vy ste naplnili Jeruzalem svojím učením a chcete na nás uvaliť krv toho človeka.“
29 Peter a apoštoli odpovedali: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí.
30 Boh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy zavesili na drevo a zavraždili.
31 Jeho Boh svojou pravicou povýšil za Vládcu a Spasiteľa, aby daroval Izraelu pokánie a odpustenie hriechov.
32 A my sme toho svedkami aj Duch Svätý, ktorého Boh dal tým, čo ho poslúchajú.“
33 Keď to počuli, pukali od zlosti a chceli ich zabiť.
34 Tu vstal vo veľrade istý farizej, menom Gamaliel, učiteľ zákona, ktorého si vážil všetok ľud. Rozkázal tých ľudí vyviesť na chvíľu von
35 a im povedal: „Mužovia, Izraeliti, dobre si rozmyslite, čo chcete urobiť s týmito ľuďmi.
36 Lebo prednedávnom povstal Teudas a hovoril, že on je niekým, a pridalo sa k nemu okolo štyristo mužov. No zabili ho a všetci, čo mu verili, boli rozprášení a zničení.
37 Po ňom v dňoch súpisu povstal Júda Galilejský a strhol za sebou ľud. Aj on zahynul a všetci jeho stúpenci sa rozpŕchli.
38 Preto vám teraz hovorím: Nechajte týchto ľudí a prepustite ich, lebo ak je tento zámer alebo toto dielo od ľudí, rozpadne sa,
39 ale ak je od Boha, nebudete ich môcť rozvrátiť. Aby ste sa neocitli v boji proti Bohu!“ I súhlasili s ním.
40 Zavolali apoštolov, dali ich zbičovať, prikázali im, že nesmú hovoriť v Ježišovom mene, a prepustili ich.
41 A oni odchádzali z veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno.
42 A neprestávali deň čo deň učiť v chráme i po domoch a zvestovať Krista, Ježiša.