20 No keď sa už viac dní neukázalo ani slnko, ani hviezdy a búrka stále zúrila, strácali sme všetku nádej na záchranu.
21 Keď však už dlho nič nejedli, Pavol si stal doprostred nich a povedal: „Muži, mali ste ma poslúchnuť a nehýbať sa z Kréty. Boli by ste si ušetrili toto nebezpečenstvo a škodu.
22 A teraz vám radím, aby ste mali pokojnú myseľ, lebo nik z vás nepríde o život, iba o loď.
23 Tejto noci zastal pri mne anjel toho Boha, ktorému patrím a slúžim,
24 a povedal: »Neboj sa, Pavol! Musíš stáť pred cisárom a Boh ti daroval všetkých, čo sa s tebou plavia.«
25 Preto, muži, majte pokojnú myseľ. Verím Bohu, že bude tak, ako mi povedal.
26 Máme však naraziť na nejaký ostrov.“