33 A kým nezačalo svitať, Pavol vyzýval všetkých, aby si zajedli. Vravel: „Dnes už štrnásty deň čakáte hladní a nič nejete.
34 Preto vás prosím, zajedzte si; je to na vašu záchranu. Nikomu z vás sa ani vlas z hlavy nestratí.“
35 Keď to povedal, vzal chlieb a pred očami všetkých vzdal Bohu vďaky, rozlomil ho a začal jesť.
36 Všetci sa upokojili a prijali pokrm.
37 Všetkých nás bolo na lodi dvestosedemdesiatšesť.
38 Keď sa najedli, vyhadzovali do mora pšenicu, aby odľahčili loď.
39 Keď sa rozodnilo, nevedeli, aká je to krajina, videli iba zátoku s miernym pobrežím a chceli naň zahnať loď, ak to bude možné.