4 Keď domorodci videli zviera, ako mu visí na ruke, hovorili si: „Tento človek je určite vrah, hoci sa zachránil z mora, pomsta mu nedovolila žiť.“
5 Ale on striasol zviera do ohňa a nič zlé sa mu nestalo.
6 Oni čakali, že opuchne alebo naraz padne a umrie. Ale keď už dlho čakali a videli, že sa s ním nič zlé nedeje, zmenili mienku a hovorili, že je boh.
7 V tých miestach mal pozemky náčelník ostrova, menom Publius. Ten nás prijal a tri dni sa láskavo o nás staral ako o hostí.
8 Publiov otec práve ležal v horúčke a trápila ho úplavica. Pavol k nemu vošiel, pomodlil sa, vložil naň ruky a uzdravil ho.
9 A potom prichádzali aj ostatní chorí z ostrova a uzdravovali sa.
10 Tí si nás veľmi uctili, a keď sme odchádzali, dali nám, čo sme potrebovali.