1 Toto sú tiež Šalamúnove porekadlá, čo vypísali ľudia Ezechiáša, kráľa júdskeho.
2 (Je) Božou slávou zatajovať veci, (je) slávou kráľov veci vyskúmať.
3 Výška neba, hĺbka zeme a srdce kráľov sú nevyspytateľné.
4 Odstráň trosku zo striebra a podarí sa zlatníkovi (umelecká) nádoba.
5 Odstráň bezbožníka spred kráľa a upevní sa jeho trón v spravodlivosti.
6 Nevystatuj sa pred kráľom a nepostav sa (ta, kde majú) miesto veľmoži.
7 Lebo je lepšie, (aby) ti povedali: „Potisni sa vyššie, sem!“ než by ťa uponížili pred kniežaťom.
8 Čo tvoje oči videli, nechoď (s tým) hneď (a nezačínaj) spor! Lebo čo si počneš napokon, keď ťa tvoj blížny zahanbí?
9 Dožaduj sa práva, cti voči svojmu blížnemu, ale maj ohľad na tajomstvo iného,
10 aby ti to nevyčítal, kto by (to) počul, a nenarušil tvoju česť, čo si mal.
11 (Sťa) na strieborných misách zlaté jablká (sú) slov(á), povedané v pravý čas.
12 (Sťa) zlatá obrúčka a klenot zo zlata (je) múdry (mravo)kárca pre vnímavý sluch.
13 Ako (keď človek) ochladí sa snehom v horúčosti za žatvy, (takým dobrodením je) spoľahlivý posol pre toho, kto ho posiela, občerstvuje dušu svojmu pánovi.
14 Mraky a vietor, ale bez dažďa, je človek, ktorý hory doly sľuboval, a nedal nič.
15 Trpezlivosťou sa dá knieža obmäkčiť a kosti láme jazyk lichotný.
16 Našiel si med? Jedz, koľko je ti dosť, aby si sa ho nenajedol nadmieru a nemusel ho vydáviť.
17 Zdržiavaj svoju nohu od príbytku svojho priateľa, aby ťa nemal po krky a neznenávidel ťa.
18 Kladivo, meč a ostrý šíp je človek, ktorý krivo svedčí proti svojmu blížnemu.
19 Zlomený zub a noha vytknutá (je) spoliehanie na neverného (človeka) v čase úzkosti.
20 Vyzliekať kabát za chladného (počasia), (liať) ocot na ranu (je) spievať piesne srdcu smutnému.
21 Ak je ten, kto ťa nenávidí, hladný, daj mu chleba jesť, ak je smädný, daj mu vody piť;
22 lebo tak mu žeravého uhlia nahrnieš na hlavu a Pán ti odplatí.
23 Severný vietor nosí dážď a potmehúdsky jazyk nahnevanú tvár.
24 Je lepšie bývať v kútiku na streche, ako s hašterivou ženou v jednom dome pospolu.
25 Studená voda pre vyprahnutú dušu (je) dobrá zvesť z ďalekého kraja.
26 Zmútená studnica a prameň skazený (je) spravodlivý (človek), čo sa zakolíše pred bezbožníkom.
27 Jesť veľa medu nie je na osoh, nuž, (priam tak) šetri s pochvalnými slovami!
28 (Sťa) mesto s preboreninami, bez múru, (je) muž, čo nevie svojho ducha držať na uzde.