17 Psa, čo si beží svojou cestou, chytá za uši ten, kto sa mieša do (cudzieho) sporu, ktorý sa ho netýka.
18 (Ako ten, kto) vrhá zo samopaše šípy, oštepy a smrť,
19 je človek, (ktorý) klame svojho blížneho a (potom) vraví: „Veď ja som len žartoval!“
20 (Kde) niet dreva, (tam) vyhasne oheň a kde niet klebetníka, tíchne svár.
21 Kozub je na uhlie a drevo na oheň a škriepny človek na rozdúchavanie rozopry.
22 Slová klebetníka sú sťa lahôdky a schádzajú až na samo dno žalúdka.
23 Sťa povlak nevyčisteného striebra na črepe sú pery horúce a (pritom) srdce zlé.