7 Keď ťa bude potrebovať, zalieča sa ti, s úsmevom ti robí nádej, pekne ti hovorí a pýta sa: „Čo ti je treba?“
8 Zahanbí ťa svojimi hostinami, ale keď ťa vyjedol dvoj- až trojnásobne, naposledy sa ti vysmeje: keď ťa aj zazrie potom, nevšimne si ťa, iba hlavou nad tebou potrasie.
9 Pokor sa Bohu a čakaj na jeho pomocnú ruku!
10 Chráň sa uponíženia, kam by ťa zaviedla hlúposť!
11 Pre svoju múdrosť sa nemusíš pokorovať, aby ťa pokorenosť neviedla až k nemúdrosti.
12 Ak ťa mocnejší zve k sebe, zdráhaj sa (ísť), tým väčšmi ťa bude privolávať.
13 Ani sa nevtieraj, aby si nebol nevítaný; ani sa nevzďaľuj, aby na teba nezabudli.