1 Bohabojného nezastihne nešťastie, ale Boh ho pri skúške zachráni a zbaví zlého.
2 Múdry nemá v nenávisti príkazy a právne predpisy (Zákona) a nedostane sa na úskalie ako loď za búrky.
3 Rozvážny človek sa spolieha na Boží Zákon a Zákon mu bude verne pomáhať.
4 Kto predpokladá dotaz, pripraví si slovo, a keď ho požiadajú (o slovo), aj ho vypočujú. Lebo taký zachová, čo sa sluší, a len tak odpovie.
5 Myseľ pochabého podobá sa kolu na voze a jeho zmýšľanie sa obracia ako os.
6 Priateľ našepkávač je ako bujný žrebec, zarehce pod každým, kto si naň sadne.
7 Prečo vyniká deň nad iný deň, svetlo nad iné svetlo, rok nad iný rok - (kdeže sú) pod slnkom?
8 Múdrym (ustanovením) Pána sú (dni) oddelené od seba utvorením slnka, ktoré zachováva, čo mu prikázal.
9 (Nariadil), aby sa časy a v nich sviatočné dni zamieňali, aby (ľudia) svätili sviatočné dni na svoju hodinu.
10 Niektoré z nich Boh (zvlášť) povýšil a zvelebil, iné zasa zaradil do počtu všedných dní. Všetci ľudia sú z hliny, zo zeme, z ktorej stvoril Adama.
11 Podľa svojej veľkej múdrosti urobil Pán rozdiel medzi nimi a určil im rozmanité cesty.
12 Niektorých medzi nimi (zvlášť) požehnal a urobil slávnymi; iných posvätil a (bližšie) k sebe privinul; iných z nich zasa preklial a uponížil: a odstránil aj z miesta, ktoré im určil.
13 V jeho rukách sú ako hrnčiarska hlina, premiesi ju, ako pokladá za dobré.
14 Všetky jej (ďalšie) osudy utvárajú sa podľa jeho rozhodnutia. Taký je aj (osud) ľudí, riadený rukou Stvoriteľa, aby im odplatil podľa svojho spravodlivého súdu.
15 Zlu sa protiví dobré a smrti zasa život: tak je oproti spravodlivému postavený hriešnik.
16 Ja ako jeden z posledných bdelo som sa pousiloval, ako ten, kto paberkuje po oberačoch hrozna.
17 I ja som dúfal, že Boh požehná moju prácu, a tak som si aj ja naplnil lis ako ten, kto (riadne) oberá.
18 Všimnite si, že nie jedine pre seba som sa namáhal, ale pre všetkých, čo túžia mať poučenie.
19 Počúvajteže ma, náčelníci a všetky národy, čujte aj zhromaždení predáci.
20 Ani synovi a žene, ani bratovi a priateľovi nedávaj, dokiaľ žiješ, moc nad sebou; ani svoj majetok nedávaj nikomu, aby si neľutoval, keď by si musel oň prosiť.
21 Dokiaľ žiješ a (dokiaľ) dýchaš, nedovoľ, aby ťa niekto vymenil (v úlohe).
22 Lepšie je, ak ťa synovia budú prosiť, ako by si mal ty hľadieť synom na ruky.
23 Vo všetkom podnikaní si podrž vedenie!
24 Neuveď škvrnu na svoju slávu! V deň, keď dokončíš dni svojho života, vo chvíli svojho odchodu rozdaj svoje dedičstvo!
25 Oslovi (prislúcha) krm, palica a náklad - chlieb, prísne zaobchádzanie a práca zasa otrokovi.
26 Pracuje ti, ak si prísny, ale chce si aj odpočinúť; uvoľni mu ruky a hľadí sa dostať na slobodu.
27 Jarmo a remeň sklonia tvrdú šiju, aj otroka zhrbia ustavičné práce.
28 Zlomyseľnému otrokovi (patrí) trest a putá, pošli ho na robotu, aby nezaháľal.
29 Lebo zaháľanie učí mnohému zlu.
30 Postav ho do práce: tak mu to prislúcha. Ak ťa neposlúchne, zohni ho putami! Ale požiadavky voči nikomu neprepínaj, bez rozvahy nič dôležité nepodnikni!
31 Ak máš verného otroka, nech ti je (milý) ako vlastná duša, zaobchádzaj s ním, akoby ti bol bratom, lebo si ho nadobudol za cenu krvi.
32 Ak ho neoprávnene zraníš, utečie ti,
33 a keď sa raz vzchopí a odíde, nevieš, ani koho sa pýtať, ani ktorou cestou ho treba hľadať.