1 Chváliť nám patrí slávnych mužov, svojich otcov podľa ich činov,
2 svojou odvekou veľkodušnosťou.
3 Jedni panovali vo svojich ríšach, boli to slávni mužovia pre svoju udatnosť, (iní), obdarovaní múdrosťou, svojimi rečami zvestovali svoju prorockú dôstojnosť.
4 Stali sa vodcami ľudu v svojom čase a s hojnou múdrosťou predkladali ľudu posvätnú náuku.
5 Svojím nadaním zostavovali piesne a nápevy a písmom zaznačovali básne.
6 Boli (medzi nimi) aj veľkí boháči, ktorí sa usilovali o krásny (život) a ktorí si pokojne nažívali vo svojich domoch.
7 Všetci títo si získali slávu v dejinách svojho národa a už za ich života sa im dostalo pochvaly.
8 Ich potomci, z nich zrodení, zanechali meno po sebe, aby im hlásalo chválu.
9 A zase sú (iní), ktorí nemajú po sebe ani pamiatky: pominuli sa, akoby ich ani nebolo bývalo. A hoci sa zrodili, ako keby sa neboli narodili, lebo aj ich synovia (sa pominuli) spolu s nimi.
10 No aj oni boli nábožní mužovia, ktorým nechýbali dobré skutky.
11 Pri ich potomstve zostal majetok,
12 u ich vnukov posvätné dedičstvo. Pri zmluve zotrváva ich potomstvo,
13 ich synovia pre nich zostanú naveky: ani ich potomstvo, ani ich sláva nezaniknú nikdy.
14 Ich telá pochovali v pokoji, no ich (slávne) meno žije po večné rody.
15 O ich múdrosti rozprávať si budú národy a ich chválu zvestovať bude zhromaždenie (svätých).
16 Henoch sa ľúbil Bohu, a preto ho preniesol do raja, aby dal národom (príklad) pokánia.
17 Noe bol uznaný za dokonalého a spravodlivého: keď nastával čas hnevu, stal sa zmieriteľom,
18 a preto bol ako zvyšok (žijúci) ponechaný na zemi, keď nastala potopa.
19 Uzavrel s ním večne platnú zmluvu: že ľudstvo viac nezahynie potopou.
20 Abrahámovi, veľkému praotcovi mnohých národov, sa slávou nenašiel nik podobný, lebo plnil zákon Vznešeného, a preto s ním uzavrel zmluvu.
21 Túto zmluvu potvrdil na jeho tele a on sa osvedčil verným, keď ho (Boh) skúšal…
22 Preto mu prísahou zaručil slávu vo vlastnom národe: že ho rozmnoží ako prach zeme
23 a jeho potomstvo povýši ako hviezdy; a že dostane do vlády (zem) od mora k moru, od (Veľkej) rieky až po kraj zeme.
24 Aj s Izákom si podobne počínal pre Abraháma, jeho otca.
25 Väčšie požehnanie ako všetkým (iným) národom udelil mu Pán a svoju zmluvu utvrdil nad Jakubovou hlavou.
26 Uznal (Jakuba) za hodného, aby ho zahrnul svojím požehnaním, preto mu priznal dedičný podiel; a on ho rozdelil po čiastkach medzi dvanástimi pokoleniami.
27 A zachoval mu zbožných mužov, ktorí boli obľúbení u všetkých ľudí.