19 Lebo neudeľuje s úprimnou mysľou, čo každému patrí: ako potom to, čo ani nenáleží.
20 Keď sa potkne jazyk falošný, ako keby niekto padol na podlahe: tak rýchlo príde aj pád hriešnikov.
21 Nevľúdny človek je ako prázdna povedačka: pochabí ju majú ustavične na ústach.
22 Aj múdru náuku zamietajú, ak vychádza z úst pochabého: lebo ju neprednesie v príhodný čas.
23 Niekomu nedostatok nedovolí zhrešiť, ale dráždi ho to, aj keď je pokojný.
24 Niekto zmárni seba od hanby, ale zmárni sa pre ohľad na nemúdru osobu: teda zmárni sa z ľudského ohľadu.
25 Niekto urobí sľub priateľovi zo studu a bez potreby má v ňom nepriateľa.