21 Nevľúdny človek je ako prázdna povedačka: pochabí ju majú ustavične na ústach.
22 Aj múdru náuku zamietajú, ak vychádza z úst pochabého: lebo ju neprednesie v príhodný čas.
23 Niekomu nedostatok nedovolí zhrešiť, ale dráždi ho to, aj keď je pokojný.
24 Niekto zmárni seba od hanby, ale zmárni sa pre ohľad na nemúdru osobu: teda zmárni sa z ľudského ohľadu.
25 Niekto urobí sľub priateľovi zo studu a bez potreby má v ňom nepriateľa.
26 Ničomná potupa pre každého je luhať, a v ústach neukáznených je to ustavičný (zjav).
27 Radšej zlodeja ako človeka, čo ustavične luhá: i keď oboch čaká večná záhuba.