1 Kto si miluje syna, často používa (aj) tresty, aby sa nakoniec radoval a nemusel ohmatávať brány blížnych.
2 Kto si vyučuje syna, dožije sa na ňom chvály a môže sa ním honosiť v kruhu svojich domácich.
3 Kto si vyučuje syna, do žiarlivosti uvádza nepriateľa, ale v kruhu priateľov sa ním môže chváliť.
4 Ak mu aj umrie otec, akoby nebol mŕtvy: lebo podobného (syna) zanecháva po sebe.
5 Keď ho vidí za života, raduje sa z neho, pri svojom skone sa nezarmucuje, ani pred nepriateľmi sa nemá čo hanbiť pre neho.
6 Lebo svojmu rodu zanecháva obrancu proti nepriateľom a priateľom vďačného odplatiteľa.
7 Za maznanie synov bude si viazať rany a pri každom slove sa mu znepokojí srdce.