1 Keď po niekoľkých dňoch znova prišiel do Kafarnaumu a rozchýrilo sa, že je doma,
2 zhromaždilo sa toľko ľudí, že už ani predo dvermi nebolo miesta. A On zvestoval im slovo.
3 Vtedy prišli k Nemu s ochrnutým, ktorého niesli štyria.
4 A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k Nemu, preborili strechu (domu), v ktorom bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ochrnutý ležal.
5 Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Synu, odpúšťajú sa ti hriechy!
6 Sedeli tam aj niektorí zákonníci a premýšľali v srdciach:
7 Čo tento hovorí? Rúha sa! Ktože môže odpúšťať hriechy, ak len nie Jeden, Boh?
8 Ježiš hneď zbadal v duchu, že takto premýšľajú, a povedal im: Prečo tak zmýšľate v srdciach?
9 Čo je ľahšie, povedať ochrnutému: Odpúšťajú sa ti hriechy - a či povedať: Vstaň, vezmi si lôžko a choď?
10 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi - hovorí ochrnutému: -
11 "Vravím ti, vstaň; vezmi si lôžko a choď domov!"
12 A on vstal, hneď si vzal lôžko a vyšiel pred všetkými, takže všetci zostali ako bez seba a zvelebovali Boha hovoriac: Nikdy sme nevideli nič podobné!
13 Potom zase vyšiel k moru a všetok zástup prišiel k Nemu a On ich učil.
14 Idúc uzrel Léviho, syna Alfeovho, sedieť na colnici a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho.
15 Potom sedel (Ježiš) v jeho dome za stolom a mnohí colníci a hriešnici prisadli si k Ježišovi a k Jeho učeníkom, lebo mnoho bolo tých, čo Ho nasledovali.
16 Keď zákonníci zo skupiny farizejov videli, že je s hriešnikmi a colníkmi, povedali Jeho učeníkom: Prečo je s colníkmi a hriešnikmi?
17 "Keď to Ježiš počul, povedal im: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí; neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych."
18 Jánovi učeníci a farizeji sa postievali. I prišli (niektorí) a povedali Mu: Prečo sa postia Jánovi učeníci a učeníci farizejov, ale Tvoji učeníci sa nepostia?
19 Ježiš im riekol: Či sa ženíchovi družbovia môžu postiť, dokiaľ je ženích s nimi? Pokým majú ženícha so sebou, nemôžu sa postiť.
20 Ale prídu dni, keď im ženích bude odňatý, v ten deň sa budú postiť.
21 Nikto neprišíva na staré rúcho záplatu z nového súkna, lebo nová záplata by vydrapila kus starého súkna a diera bude ešte väčšia.
22 A nikto nevlieva nové víno do starých nádob, lebo víno by roztrhlo nádoby a nazmar vyjdú aj víno aj nádoby. Ale nové víno do nových nádob!
23 Raz v sobotu šiel obilným poľom a Jeho učeníci idúcky začali vymŕvať klasy.
24 Tu Mu farizeji povedali: Pozri! Prečo robia v sobotu, čo nie je dovolené?
25 A On im odvetil: Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid a jeho sprievod, keď mali nedostatok a boli hladní?
26 Ako vošiel do domu Božieho za čias veľkňaza Abiatara a jedol z posvätných chlebov, z ktorých nikomu nie je dovolené jesť, jedine kňazom, a dal aj svojmu sprievodu?
27 "Povedal im teda: Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu;"
28 preto je Syn človeka pánom aj nad sobotou.