1 Potom im povedal: Veru, hovorím vám: Sú niektorí medzi tými, čo tu stoja, ktorí neokúsia smrť, kým neuvidia v moci prichádzať kráľovstvo Božie.
2 "Po šiestich dňoch vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa premenil pred nimi;"
3 rúcho sa Mu zaskvelo bielobou snehu, ako by ho nevybielil nijaký bielič na zemi.
4 I ukázal sa im Eliáš s Mojžišom a zhovárali sa s Ježišom.
5 Vtedy povedal Peter Ježišovi: Majstre, dobre je nám tu! Urobme tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi.
6 Ani sám totiž nevedel, čo povedať, lebo sa preľakli.
7 "Tu zjavil sa oblak, zastrel ich a z oblaku zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn: Jeho poslúchajte;"
8 A zrazu, keď sa poobzerali, nevideli pred sebou nikoho okrem Ježiša.
9 Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby nikomu nehovorili o tom, čo videli, dokiaľ Syn človeka nevstane z mŕtvych.
10 Aj si zachovali to slovo, ale hádali sa medzi sebou, čo znamená vstať z mŕtvych.
11 Opýtali sa Ho teda: Prečo hovoria zákonníci, že najprv musí prísť Eliáš?
12 "Odpovedal im: Iste, najprv príde Eliáš a napraví všetko; ale prečo je napísané o Synovi človeka, že musí mnoho trpieť a že Ho za nič nebudú mať?"
13 Ale hovorím vám, že aj Eliáš prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané.
14 Keď prišli k (ostatným) učeníkom, videli okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa hádajú s nimi.
15 "A celý zástup, len čo uvidel Ježiša, predesil sa; potom pribehli k Nemu a pozdravili Ho."
16 I spýtal sa ich: O čom sa hádate s nimi?
17 Odpovedal Mu jeden zo zástupu: Majstre, priviedol som k Tebe svojho syna, ktorý má nemého ducha,
18 "a kde ho len pochytí, lomcuje ním; penia sa mu ústa, škrípe zubami a chradne. I povedal som Tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli."
19 A On im odpovedal takto: Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokiaľ vás budem trpieť? Prineste ho ku mne!
20 "A priniesli ho k Nemu. Ako ten duch uzrel Ježiša, hneď lomcoval (chlapcom); tento padol na zem, zvíjal sa a ústa sa mu penili."
21 Spýtal sa (Ježiš) jeho otca: Odkedy sa mu to stáva? Odpovedal: Od detstva.
22 A často ho hodil aj do ohňa, aj do vody, aby ho zahubil. Ale ak môžeš, pomôž nám, zľutuj sa nad nami!
23 Povedal Mu Ježiš: Ak môžeš? Veriacemu je všetko možné!
24 Otec dieťaťa hneď zvolal: Verím! Pomôž mojej nevere!
25 Keď Ježiš videl zbiehať sa zástup, pohrozil nečistému duchu a povedal mu: Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a nikdy viac nevojdi doňho!
26 Nato skríkol (ten duch), veľmi ním zalomcoval a vyšiel. A (chlapec) ostal ako mŕtvy, takže mnohí hovorili, že umrel.
27 Ale Ježiš ho chytil za ruku a zodvihol, a on vstal.
28 Keď (Ježiš) vošiel do domu a boli sami, spýtali sa Ho učeníci: Prečo sme ho my nemohli vyhnať?
29 A On im odpovedal: Tento rod (démonov) môže vyjsť len modlitbou [a pôstom].
30 Stadiaľ potom odišli a prechádzali Galileou, ale Ježiš nechcel, aby niekto zvedel o tom.
31 "Lebo poučoval učeníkov a hovoril im: Syn človeka je vydaný ľuďom do rúk a zabijú Ho; ale keď Ho zabijú, po troch dňoch vstane z mŕtvych."
32 Oni však neporozumeli tej reči a báli sa Ho spýtať.
33 Tak prišli do Kafarnaumu. A keď bol v dome, spýtal sa ich: O čom ste sa cestou zhovárali?
34 Ale oni mlčali, lebo sa cestou zhovárali o tom, kto je najväčší.
35 Nato sa posadil, zavolal si dvanástich a povedal im: Ak niekto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a nech slúži všetkým.
36 Potom vzal dieťa, postavil ho prostred nich, objal ho a povedal im:
37 "Kto by prijal jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma; a kto by mňa prijal, nie mňa prijíma, ale Toho, kto ma poslal."
38 "Ján Mu povedal: Majstre, videli sme človeka, ktorý v Tvojom mene vyháňal démonov, ale nechodí s nami; preto bránili sme mu, keďže nechodí s nami."
39 Ale Ježiš povedal: Nebráňte mu, lebo nikto nemôže robiť prejavy moci v mojom mene, a hneď nato zle hovoriť o mne.
40 Veď kto nie je proti nám, je za nás.
41 Lebo ktokoľvek by vás napojil čo aj len čašou vody preto, že ste Kristovi, vpravde vám hovorím: neminie ho odmena.
42 Ktokoľvek by zviedol na hriech jedno z týchto maličkých veriacich, lepšie by bolo, keby mu oslí žarnov zavesili na šiju a hodili ho do mora.
43 "Ak ťa zvádza ruka, odtni si ju; lepšie ti o jednej ruke vojsť do života, než s oboma do pekla, do neuhasiteľného ohňa"
44 [kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína].
45 "A ak ťa zvádza noha, odtni si ju; lepšie ti o jednej nohe vojsť do života, než s oboma byť uvrhnutý do pekla"
46 [kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína].
47 "A ak ťa zvádza oko, vylúp si ho; lepšie ti jednookému vojsť do kráľovstva Božieho, ako s obidvoma očami byť uvrhnutý do pekla,"
48 kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína.
49 Lebo každého osolí oheň [a každú obeť osolí soľ].
50 "Soľ je dobrá; ale ak sa soľ stane neslanou, čím ju osolíte? Majte v sebe soľ a žite spolu v pokoji."