1 Nato vyšiel odtiaľ a prišiel do svojej otčiny a učeníci Ho nasledovali.
2 Keď prišla sobota, začal učiť v synagóge, a mnohí, ktorí Ho počúvali, veľmi sa divili a hovorili: Odkiaľ to má? A čo je to za múdrosť, čo Mu bola daná? A čo sú to za prejavy moci, čo sa dejú jeho rukami?
3 Či to nie je ten tesár, syn Márie a brat Jakubov, Jozefov, Júdov a Šimonov? A či Mu sestry nežijú tu medzi nami? A pohoršovali sa na Ňom.
4 Ježiš im však riekol: Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi pokrvnými a vo svojom dome.
5 A nemohol tam urobiť iného divu, len čo na niekoľkých chorých položil ruky a uzdravil ich.
6 A divil sa ich nevere.Potom chodil po okolitých dedinách a učil.
7 "Nato zavolal si dvanástich a začal ich rozosielať po dvoch; dal im moc nad nečistými duchmi"
8 a prikázal im nebrať si na cestu nič okrem palice - ani chlieb, ani kapsu, ani medené peniaze do opaska,
9 "iba obuv na nohy; ani druhé spodné rúcho na preoblečenie."
10 Ďalej im povedal: Do ktoréhokoľvek domu prídete, zostaňte tam, kým neodídete odtiaľ.
11 Ak by vás niekde neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim. [Veru, hovorím vám: ľahšie bude v súdny deň Sodomčanom a Gomorčanom ako tomuto mestu.]
12 Vyšli teda a kázali pokánie,
13 vyháňali mnohých démonov, olejom pomazali mnohých nemocných a uzdravovali ich.
14 "Aj kráľ Herodes počul o Ježišovi, lebo Jeho meno bolo už známe; hovorilo sa: Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto pôsobí v Ňom zázračná moc."
15 Iní hovorili: To je Eliáš, iní zase hovorili: To je prorok ako niektorý z prorokov.
16 Keď to však počul Herodes, povedal: Ján, ktorého som dal sťať, vstal z mŕtvych.
17 Herodes totiž dal zlapať Jána a v putách uvrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu,
18 a Ján bol povedal Herodesovi: Nie ti je dovolené žiť so ženou bratovou.
19 Preto Herodias zanevrela na neho a chcela ho zabiť, ale nemohla,
20 "lebo Herodes sa bál Jána vediac, že je spravodlivý a svätý; a dal ho strážiť. Keď ho počúval, bol mnoho razy v rozpakoch, a jednako rád ho počúval."
21 Prišiel však vhodný deň, keď Herodes svojim hodnostárom a vysokým dôstojníkom a popredným Galilejcom vystrojil hostinu na svoje narodeniny.
22 "Vtedy vstúpila dcéra onej Herodiady, tancovala a zaľúbila sa Herodesovi a jeho spoluhodovníkom. Kráľ povedal dievčaťu: Zažiadaj si odo mňa, čo len chceš, a dám ti;"
23 aj sa jej zaprisahal: Čo si len zažiadaš, dám ti, až do polovice svojho kráľovstva.
24 Ona vyšla a spýtala sa matky: Čo si žiadať? Odvetila jej: Hlavu Jána Krstiteľa.
25 Hneď sa poponáhľala ku kráľovi a predniesla mu svoju žiadosť: Chcem, aby si mi dal hneď na mise hlavu Jána Krstiteľa.
26 Kráľ sa veľmi zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spoluhodovníkom nechcel jej odrieknuť.
27 Kráľ teda ihneď poslal kata s rozkazom priniesť hlavu Jánovu. Ten odišiel, sťal ho vo väzení,
28 priniesol jeho hlavu na mise a odovzdal ju dievčaťu, dievča ju dalo zas materi.
29 Keď to počuli Jánovi učeníci, prišli, vzali jeho mŕtvolu a vložili do hrobu.
30 Apoštolovia zišli sa k Ježišovi a oznámili Mu všetko, čo robili a učili.
31 Povedal im: Poďte sami na osamelé miesto a odpočiňte si trochu. Lebo toľkí prichádzali a odchádzali, že sa nemali ani kedy najesť.
32 Odplavili sa teda loďou na pusté miesto do samoty.
33 Ale mnohí ich videli odchádzať a dozvedeli sa, kam, preto zbehli sa tam pešo zo všetkých miest a predišli ich.
34 Keď Ježiš vystúpil, uzrel veľký zástup, i zľutoval sa nad ním, lebo boli ako ovce, ktoré nemajú pastiera. A začal ich učiť mnohému.
35 "Keď už bolo mnoho hodín, pristúpili k Nemu učeníci a hovorili: Kraj je pustý a už je mnoho hodín;"
36 rozpusť ich, nech idú po okolitých osadách a dedinách a nakúpia si niečo jedla.
37 Ale On im povedal: Vy im dajte jesť. Odpovedali Mu: Či máme ísť nakúpiť chleba za dvesto denárov a dať im jesť?
38 Opýtal sa ich: Koľko máte chlebov? Choďte pozrieť! A keď pozreli, povedali: Päť, a dve ryby.
39 Vtedy kázal im všetkým posadať si po skupinách do zelenej trávy.
40 I posadali si v radoch po sto a po päťdesiat.
41 "Potom vzal tých päť chlebov a obe ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom, aby im podávali; aj obe ryby podelil všetkým."
42 A všetci jedli a nasýtili sa.
43 A ešte aj zvyškov nazbierali dvanásť plných košov, aj z rýb.
44 Tých však, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov.
45 Hneď potom kázal učeníkom vstúpiť na loď a preplaviť sa pred Ním na druhú stranu k Betsaide, zakiaľ nerozpustí zástup.
46 Rozlúčiac sa s nimi, odišiel na vrch modliť sa.
47 Keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora, a On bol sám na zemi.
48 A keď videl, ako sa plavia zmietaní, lebo dul protivný vietor, prišiel k nim o štvrtej nočnej stráži, chodiac po mori, a chcel ich obísť.
49 Ale oni, keď Ho videli chodiť po mori, mysleli si, že je to prízrak, a skríkli,
50 lebo všetci Ho videli a predesili sa. On ich však hneď oslovil a povedal im: Vzmužte sa! Ja som, nebojte sa!
51 I vstúpil k nim na loď a vietor utíchol. A oni boli celkom bez seba,
52 lebo nechápali, čo to bolo s tými chlebmi, keďže ich srdce zatvrdlo.
53 Keď sa preplavili, prišli do Genezaretu a tam pristáli.
54 Ale sotva vystúpili z lode, hneď Ho (ľudia) poznali
55 a rozbehnúc sa po celom kraji, začali na nosidlách prinášať chorých tam, kde počuli, že je.
56 "A kamkoľvek vošiel, či do mestečiek alebo do miest a či do osád, vykladali chorých na námestia a prosili Ho, aby sa Mu smeli dotknúť čo len lemu plášťa; a tí, čo sa ho dotkli, boli zachránení."