1 Keď Festus prevzal vladárstvo, odišiel po troch dňoch z Cézarey do Jeruzalema.
2 Veľkňazi a poprední Židia podali mu žalobu na Pavla, prosili ho,
3 "a ako priazeň (pre seba) žiadali proti Pavlovi, aby ho dal previesť do Jeruzalema; strojili mu totiž úklady, že ho cestou zabijú."
4 Festus však odpovedal, že Pavla strážia v Cézarei, a on sám že onedlho tam odíde:
5 Tí teda - hovoril - ktorí z vás môžu, nech sa vyberú so mnou a ak je niečo zlé pri tom mužovi, nech žalujú na neho.
6 "Keď pobudol medzi nimi nie dlhšie ako osem alebo desať dní, zišiel do Cézarey; na druhý deň posadil sa na súdnu stolicu a rozkázal predviesť Pavla."
7 Keď ho priviedli, obstúpili ho Židia, ktorí pri šli z Jeruzalema a prednášali mnohé a ťažké žaloby, ktoré však nevedeli dokázať,
8 keď sa Pavel bránil: V ničom som sa neprevinil ani proti židovskému zákonu, ani proti chrámu, ani proti cisárovi.
9 Ale Festus, chcejúc preukázať Židom priazeň, spýtal sa Pavla: Či chceš ísť do Jeruzalema, aby si tam bol súdený predo mnou pre tieto veci?
10 Ale Pavel odpovedal: Stojím pred súdnou stolicou cisárovou, nech ma tá súdi! Proti Židom som sa v ničom neprevinil, ako aj sám dobre vieš.
11 "Ak som teda vinný a vykonal som niečo, za čo si zasluhujem smrť, nezdráham sa umrieť; ale ak nieto ničoho v tom, čo títo žalujú na mňa, nemôže ma im nikto vydať do rúk. Odvolávam sa k cisárovi."
12 Vtedy sa Festus pozhováral s radou a odpovedal: Odvolal si sa k cisárovi, k cisárovi pôjdeš.
13 O niekoľko dní prišli do Cézarey kráľ Agripa a Bernika pozdraviť Festa.
14 Keď tam pobudli niekoľko dní, predniesol Festus kráľovi Pavlovu vec hovoriac: Zanechal tu Felix muža väzňa,
15 na ktorého, keď som bol v Jeruzaleme, židovskí veľkňazi a starší podali žalobu a žiadali ho odsúdiť.
16 Odpovedal som im, že nie je rímskou obyčajou vydať niekoho prv, ako by obžalovaný mal príležitosť brániť sa proti obvineniu, postavený zoči-voči so žalobníkom.
17 Keď potom prišli so mnou sem, neodkladal som, ale hneď na druhý deň posadil som sa na súdnu stolicu a rozkázal som predviesť toho muža.
18 "Jeho žalobcovia povstali proti nemu, ale neobviňovali ho z nijakých zločinov, aké som predpokladal;"
19 mali s ním len akési hádky pre svoje náboženstvo a pre nejakého mŕtveho Ježiša, o ktorom Pavel tvrdil, že žije.
20 Keďže som bol v rozpakoch, ako vyriešiť tieto veci, spýtal som sa ho, či chce ísť do Jeruzalema a tam byť súdený pre ne.
21 Keď sa Pavel odvolal, aby zostal vo väzbe až do rozhodnutia Jeho Veličenstva, rozkázal som ho strážiť, dokiaľ ho nepošlem k cisárovi.
22 Nato Agripa povedal Festovi: Aj ja by som si žiadal počuť toho človeka. Odpovedal mu: Zajtra ho počuješ.
23 Na druhý deň teda, keď Agripa a Bernika prišli s veľkou okázalosťou a vošli do súdnej siene s veliteľmi a poprednými mužmi mesta, na Festov rozkaz predviedli Pavla.
24 "A Festus povedal: Kráľ Agripa a všetci vy prítomní mužovia, vidíte tohto (človeka); pre neho celé množstvo Židov aj v Jeruzaleme aj tu nalieha na mňa s krikom, že nesmie ďalej žiť."
25 Ale ja som sa presvedčil, že nič nevykonal, za čo by zasluhoval smrť, a keď sa aj on odvolal k jeho veličenstvu, rozhodol som sa poslať ho tam.
26 Ale nemôžem nič určitého napísať o ňom svojmu pánovi. Preto som ho dal predviesť pred vás a hlavne pred teba, kráľ Agripa, aby som ho vypočul a vedel, čo napísať o ňom.
27 Lebo zdá sa mi nerozumným poslať väzňa a neudať jeho vinu.