1 Keď hovorili ľudu, pristúpili k nim kňazi a veliteľ chrámovej stráže a sadukaji,
2 ktorí sa hnevali na nich, že učili ľud a zvestovali vzkriesenie z mŕtvych v Ježišovi.
3 I položili ruky na nich a vsadili ich do väzenia do druhého dňa, keďže bol už večer.
4 "Ale mnohí, ktorí počuli tú reč, uverili; počet mužov vzrástol asi na päťtisíc."
5 Na druhý deň zhromaždili sa ich poprední mužovia, starší a zákonníci v Jeruzaleme,
6 "aj veľkňaz Annáš a Kaifáš, Ján Alexander a všetci, ktoríkoľvek boli z rodu veľkňazského;"
7 postavili ich do prostriedku a vypytovali sa: Akou mocou a v mene koho ste to učinili?
8 Nato Peter, naplnený Duchom Svätým, odpovedal im: Vodcovia ľudu a starší!
9 Keďže nás vyšetrujete dnes pre dobrý skutok na nemocnom človeku, ako bol uzdravený,
10 vedzte teda vy všetci, aj všetok ľud izraelský, že tento človek stojí pred vami zdravý v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh Ho vzkriesil z mŕtvych.
11 Toto je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, ale ktorý sa stal uholným kameňom.
12 A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia.
13 "Keď videli smelosť Petrovu a Jánovu a dozvedeli sa, že sú neučení a prostí ľudia, divili sa; lebo ich poznali, že boli s Ježišom."
14 A keď videli stáť pri nich aj uzdraveného človeka, nevedeli, čo im namietať.
15 Kázali im teda vyjsť z rady, potom sa radili medzi sebou
16 hovoriac: Čo urobíme s týmito ľuďmi?! Veď tí, čo bývajú v Jeruzaleme, vedia, že prostredníctvom nich stalo sa zjavné znamenie a my to nemôžeme popierať.
17 Ale aby sa to ešte väčšmi nerozširovalo medzi ľudom, pohrozme im, aby nikomu viac nehovorili v tom mene.
18 Predvolali si ich teda a prikázali im, aby nikdy viac ani nehovorili ani neučili v mene Ježišovom.
19 Ale Peter a Ján odpovedali im takto: Súďte, či je spravodlivé pred Bohom poslúchať viac vás ako Boha!
20 Lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.
21 "Nato im pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli spôsob, ako ich potrestať, a najmä kvôli ľudu, pretože všetci velebili Boha za to, čo sa stalo;"
22 keďže človek, na ktorom sa stalo znamenie uzdravenia, mal vyše štyridsať rokov.
23 Len čo ich prepustili, prišli k svojim a oznámili im, čo im povedali veľkňazi a starší.
24 Keď to títo počuli, jednomyseľne zvolali k Bohu povzneseným hlasom: Pane, Ty si [Boh, ktorý] stvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich.
25 Ty si hovoril Duchom Svätým ústami svojho služobníka Dávida, nášho otca:Prečo sa búrili národya ľudia zmýšľali daromné veci?
26 Králi zemskí povstalia kniežatá sa spolčiliproti Pánovi a Pomazanému!
27 Naozaj, proti Tvojmu svätému Služobníkovi, ktorého si pomazal, spolčili sa v tomto meste Herodes a Pontský Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom,
28 aby vykonali, čo Tvoja ruka a Tvoja rada predurčila, aby sa stalo.
29 A teraz, Pane, všimni si ich hrozby a svojim služobníkom pomáhaj smelo vyznávať Tvoje slovo,
30 vystierajúc svoju ruku, aby sa uzdravovania, znamenia a zázraky diali menom Tvojho svätého Služobníka Ježiša.
31 A keď sa takto modlili, zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení, všetci boli naplnení Duchom Svätým a smelo hovorili slovo Božie.
32 A to množstvo veriacich bolo jedno srdce a jedna duša: a nikto z toho, čo mal, nič nepokladal za svoje, ale všetko im bolo spoločné.
33 "Apoštolovia však veľmi mocne vydávali svedectvo o vzkriesení Pána Ježiša a veľká milosť spočinula na nich na všetkých;"
34 medzi nimi totiž nikto nebol núdzny, lebo všetci, ktorí mali polia alebo domy, predávali ich, a čo utŕžili, prinášali,
35 skladali apoštolom k nohám a každému nadelili, koľko potreboval.
36 Tak Jozef, ktorému apoštolovia dali prímenie Barnabáš - v preklade znamená: Syn potešenia - levíta, rodom z Cypru,
37 ktorý mal pole, predal ho a peniaze priniesol a položil apoštolom k nohám.