1 I povedal Agripa Pavlovi: Smieš hovoriť na svoju obranu. Nato Pavel vystrel ruku a takto sa bránil:
2 "Pokladám sa za šťastného, že sa pred tebou, kráľ Agripa, smiem brániť proti všetkému, z čoho ma Židia obviňujú;"
3 veď ty najlepšie poznáš všetky obyčaje a sporné otázky Židov. Preto prosím ťa, vypočuj ma trpezlivo.
4 Aký bol môj život od mladosti, od prvopočiatku v mojom národe, aj v Jeruzaleme, vedia všetci Židia.
5 Veď poznajú ma oddávna - len keby chceli vydať svedectvo - že som žil podľa najprísnejšej strany nášho náboženstva ako farizej.
6 A teraz stojím tu obžalovaný pre svoju nádej zasľúbenia, ktorú naši otcovia prijali od Boha,
7 a náš dvanásťkmeňový národ ustavične, dňom-nocou slúžiac Bohu, dúfa, že bude mať účasť na tom zasľúbení. Pre túto nádej, kráľ [Agripa], žalujú Židia na mňa.
8 Ale čo neuveriteľné vidíte v tom, že Boh kriesi mŕtvych?
9 Aj ja som sa nazdával kedysi, že sa mi treba všemožne protiviť menu Ježiša Nazaretského.
10 Aj som to robil v Jeruzaleme a mnohých svätých som pozatváral, keď som dostal moc od veľkňazov. A keď ich mordovali, schvaľoval som to.
11 Áno, po všetkých synagógach často som ich trestami nútil rúhať sa a v nesmiernej zúrivosti prenasledoval som ich aj po vidieckych mestách.
12 Keď som takto s mocou a povolením veľkňazov išiel do Damasku,
13 cestou na pravé poludnie som videl, kráľ môj, svetlo z neba, jasnejšie nad slnko, ktoré ma ožiarilo, aj ostatných, ktorí šli so mnou.
14 Keď sme všetci padli na zem, počul som hlas, ktorý mi hovoril hebrejskou rečou: Saul, Saul, čo ma prenasleduješ? Ťažko sa ti protiviť ostňu!
15 Spýtal som sa: Kto si, Pane? A Pán odpovedal: Ja som Ježiš, ktorého prenasleduješ.
16 Ale vstaň a postav sa na nohy, lebo preto som sa ti zjavil, aby som si ťa vyvolil za služobníka a za svedka, aj toho, ako si ma videl, aj toho, ako sa ti ukážem,
17 keď som ťa vytrhol zo (židovského) ľudu a z pohanov, ku ktorým ťa posielam
18 otvárať im oči, aby sa obrátili od tmy ku svetlu a od diabolskej moci k Bohu a tak dosiahli odpustenie hriechov a podiel s tými, čo sú posvätení vierou vo mňa.
19 Preto, kráľ Agripa, nebol som neposlušný nebeskému videniu,
20 ale kázal som najprv tým v Damasku, potom v Jeruzaleme a v celom Judsku, aj pohanom, aby sa kajali, obrátili sa k Bohu, a konali skutky hodné pokánia.
21 Pre toto ma Židia zlapali v chráme a pokúsili sa zabiť ma.
22 "Ale Boh mi pomáhal až do dnešného dňa; a tak tu stojím a svedčím malému aj veľkému, a nehovorím nič iné, ako čo aj Mojžiš a proroci predpovedali, že sa stane,"
23 už či to, že Kristus musel trpieť to, a či to, že prvý musel vstať z mŕtvych a zvestovať svetlo aj (židovskému) ľudu, aj pohanom.
24 Keď sa takto bránil, zvolal Festus silným hlasom: Blázniš, Pavel! Tvoja veľká učenosť ženie ťa do bláznovstva.
25 Ale Pavel povedal: Nebláznim, výborný Festus, ale hovorím pravdivé a rozumné slová.
26 "Veď vie o týchto veciach kráľ, pred ktorým tiež otvorene hovorím; neverím, že mu je tajné niečo z toho, lebo sa to nedialo v skrytosti."
27 Či veríš prorokom, kráľ Agripa? Viem, že veríš!
28 I povedal Agripa Pavlovi: Bezmála by si ma presvedčil a urobil zo mňa kresťana.
29 "A Pavel (odvetil): Žiadal by som si od Boha, aby nielen ty, ale všetci, ktorí ma dnes počúvate, stali ste sa skôr alebo neskôr takými, ako som ja; okrem týchto pút."
30 Tu vstal kráľ aj vladár a Bernika, podobne ostatní, ktorí sedeli s nimi,
31 a pri odchode hovorili medzi sebou: Tento človek nerobí nič, za čo by zasluhoval smrť alebo žalár.
32 A Agripa povedal Festovi: Tento človek mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal k cisárovi.