15 na ktorého, keď som bol v Jeruzaleme, židovskí veľkňazi a starší podali žalobu a žiadali ho odsúdiť.
16 Odpovedal som im, že nie je rímskou obyčajou vydať niekoho prv, ako by obžalovaný mal príležitosť brániť sa proti obvineniu, postavený zoči-voči so žalobníkom.
17 Keď potom prišli so mnou sem, neodkladal som, ale hneď na druhý deň posadil som sa na súdnu stolicu a rozkázal som predviesť toho muža.
18 "Jeho žalobcovia povstali proti nemu, ale neobviňovali ho z nijakých zločinov, aké som predpokladal;"
19 mali s ním len akési hádky pre svoje náboženstvo a pre nejakého mŕtveho Ježiša, o ktorom Pavel tvrdil, že žije.
20 Keďže som bol v rozpakoch, ako vyriešiť tieto veci, spýtal som sa ho, či chce ísť do Jeruzalema a tam byť súdený pre ne.
21 Keď sa Pavel odvolal, aby zostal vo väzbe až do rozhodnutia Jeho Veličenstva, rozkázal som ho strážiť, dokiaľ ho nepošlem k cisárovi.