32 Vtedy vojaci preťali povrazy na člne a dali mu spadnúť.
33 Prv, ako sa rozodnilo, napomínal Pavel všetkých, aby si zajedli hovoriac: Už je štrnásty deň, ako vyčkávate o hlade a nič nejete.
34 "Preto vás napomínam, aby ste si zajedli; treba vám to na vlastnú záchranu, lebo sa nikomu z vás ani vlas nestratí z hlavy."
35 A ako to povedal, vzal chlieb, ďakoval Bohu pred všetkými, rozlomil ho a začal jesť.
36 Nato sa všetkým vrátila dobrá myseľ, a aj oni jedli.
37 Bolo ich všetkých na lodi dvestosedemdesiatšesť.
38 Keď sa najedli, odľahčili loď, vysypúc obilie do mora.