22 keďže človek, na ktorom sa stalo znamenie uzdravenia, mal vyše štyridsať rokov.
23 Len čo ich prepustili, prišli k svojim a oznámili im, čo im povedali veľkňazi a starší.
24 Keď to títo počuli, jednomyseľne zvolali k Bohu povzneseným hlasom: Pane, Ty si [Boh, ktorý] stvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich.
25 Ty si hovoril Duchom Svätým ústami svojho služobníka Dávida, nášho otca:Prečo sa búrili národya ľudia zmýšľali daromné veci?
26 Králi zemskí povstalia kniežatá sa spolčiliproti Pánovi a Pomazanému!
27 Naozaj, proti Tvojmu svätému Služobníkovi, ktorého si pomazal, spolčili sa v tomto meste Herodes a Pontský Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom,
28 aby vykonali, čo Tvoja ruka a Tvoja rada predurčila, aby sa stalo.