1 A Saul ešte vždy zúril proti učeníkom Pánovým, dychtiac po ich vyvraždení. Išiel teda ku veľkňazovi
2 a vyžiadal si od neho listy na synagógy v Damasku, aby prívržencov toho učenia, ak tam niektorých nájde, poviazaných priviedol do Jeruzalema, mužov aj ženy.
3 "Ako šiel a blížil sa k Damasku, ožiarilo ho odrazu svetlo z neba;"
4 padol na zem a počul hlas, ktorý mu vravel: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ?
5 A on povedal: Kto si, Pane? Odpovedal mu: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ.
6 Ale [ťažko sa ti bude spierať ostňu. Trasúc sa a diviac, spytoval sa (Saul): Čo chceš, Pane, aby som činil? Pán odpovedal:] Vstaň a choď do mesta a povedia ti, čo máš robiť.
7 A mužovia, ktorí šli s ním, stáli ako ohromení, lebo počuli síce hlas, ale nevideli nikoho.