22 Vtedy Mojžiš vystrel ruku k nebesiam a tri dni bola hustá tma po celom Egypte.
23 "Jeden druhého nevidel a nikto nevstal zo svojho miesta; ale všetci Izraelci mali svetlo na miestach, kde bývali."
24 "Potom faraón zavolal Mojžiša a povedal mu: Choďte, slúžte Hospodinovi, len váš drobný dobytok a rožný statok ostane tu; aj vaše deti nech idú s vami."
25 Mojžiš odpovedal: Ty sám nám poskytneš zábitné aj spaľované obete, aby sme ich obetovali Hospodinovi, nášmu Bohu.
26 "I naše stáda pôjdu s nami a nezostane tu ani kopyto, lebo z nich vyberieme, aby sme slúžili Hospodinovi, nášmu Bohu; my sami ešte nevieme, čím budeme slúžiť Hospodinovi, kým tam neprídeme."
27 Hospodin zatvrdil srdce faraónovo, a ten ich nechcel prepustiť.
28 I povedal mu faraón: Odíď odo mňa, neopováž sa už viac ukázať predo mnou, lebo v ten deň, v ktorý uvidíš moju tvár, zomrieš.