1 "Hospodin riekol Mojžišovi: Vyteš si dve kamenné dosky, podobné prvým; na dosky napíšem slová, ktoré boli na prvých doskách, ktoré si rozbil;"
2 buď pripravený na ráno. Ráno vystúp na vrch Sinaj a tam na končiari vrchu sa postav predo mňa.
3 "Nikto nech nevychádza s tebou a nikto nech sa neukáže na celom vrchu; ani ovca, ani dobytok nech sa nepasú naproti vrchu."
4 "A on si vytesal dve kamenné dosky, ako boli prvé; keď Mojžiš včasráno vstal, vystúpil na vrch Sinaj, ako mu prikázal Hospodin, a vzal do rúk dve kamenné dosky."
5 Hospodin zostúpil v oblaku, postavil sa tam k nemu a vyslovil meno: Hospodin.
6 I prešiel Hospodin popred neho a volal: Hospodin, Hospodin, Boh milosrdný a ľútostivý, zhovievavý a hojný v milosti a vernosti,
7 zachovávajúci priazeň tisícom, odpúšťajúci vinu, priestupok a hriech, ktorý však nenecháva bez trestu, ale trestá vinu otcov na synoch a na synoch synov až do tretieho a štvrtého pokolenia.
8 Tu sa Mojžiš rýchlo sklonil k zemi, klaňal sa
9 "a povedal: Ak som našiel priazeň v Tvojich očiach, Pane, nech kráča môj Pán uprostred nás, lebo je to ľud tvrdohlavý; odpusť naše viny a hriechy a urob nás svojím vlastníctvom."
10 "On riekol: Hľa, ja uzavriem zmluvu. Pred všetkým tvojím ľudom urobím zázraky, ktoré sa nestali na celej zemi a u všetkých národov; všetok ľud, uprostred ktorého si, uvidí dielo Hospodinovo, lebo je hrozné, čo urobím s tebou."
11 Zachovaj si, čo ti dnes prikazujem! Ja vyženiem spred teba Amorejcov, Kanaáncov, Chetejcov, Perízejcov, Chivijcov a Jebúsejcov.
12 "Chráň sa uzavrieť zmluvu s obyvateľmi krajiny, do ktorej vstupuješ, aby sa ti nestali osídlom v tvojom prostredí;"
13 ba rozborte ich oltáre, ich posvätné stĺpy rozlámte a ašéry povytínajte,
14 lebo nesmieš sa klaňať inému bohu, pretože Hospodin, ktorého meno je Žiarlivý, je naozaj žiarlivý Boh.
15 Neuzavieraj zmluvu s obyvateľmi krajiny, keď sa so smilnou nevernosťou oddávajú svojim bohom a obetujú svojim bohom, a keď by ťa pozvali, nejedz z ich obetí,
16 ani neber ich dcéry pre svojich synov, lebo inak by sa tvoji synovia so smilnou nevernosťou oddávali ich bohom a zviedli by aj tvojich synov k smilnej nevernosti s ich bohmi.
17 Neurob si uliatych bohov.
18 "Zachovávaj slávnosť nekvasených chlebov; sedem dní, ako som ti prikázal, jedz nekvasený chlieb, v určenom čase mesiaca ábíb, lebo v mesiaci ábíb si vyšiel z Egypta."
19 "Všetko, čo otvára život, je moje; všetko samčie z tvojho stáda, prvorodené z hoviad a oviec;"
20 "prvorodeného z oslov vykúpiš jahňaťom, a ak ho nevykúpiš, zlomíš mu väz; každého svojho prvorodeného syna vykúp. Nikto sa predo mnou neukáže s prázdnou rukou."
21 "Šesť dní budeš pracovať a na siedmy deň budeš odpočívať; i v čase oračky a pri žatve budeš odpočívať."
22 Zachovávaj sviatok týždňov, prvotiny pšeničnej žatvy a sviatok oberačky na zvrate roka.
23 Všetko, čo je u teba mužské, ukáže sa trikrát do roka pred Pánom, Hospodinom, Bohom izraelským.
24 Lebo vyženiem národy spred teba, rozšírim tvoje územie a nikto nezatúži po tvojej krajine, keď pôjdeš tri razy do roka ukázať sa pred Hospodinom, svojím Bohom.
25 Nebudeš obetovať krv mojej obete s nekvaseným chlebom, ani obeť paschálnej slávnosti nezostane do rána.
26 Prvotiny z prvých plodov svojej zeme prines do domu Hospodina, svojho Boha. Nevar kozľa v mlieku jeho matky.
27 Hospodin riekol Mojžišovi: Napíš si tieto slová, lebo na základe týchto slov uzavrel som zmluvu s tebou a Izraelom.
28 "A bol tam s Hospodinom štyridsať dní a štyridsať nocí; chlieb nejedol ani vodu nepil; vtedy napísal na dosky slová zmluvy, desať prikázaní."
29 Keď Mojžiš zostupoval z hory Sinaj, dve dosky svedectva boli v jeho rukách, ale Mojžiš nevedel, že pokožka jeho tváre žiari, keďže hovoril s Hospodinom.
30 Áron a všetci Izraelci videli Mojžiša, a hľa, pokožka jeho tváre žiarila, i báli sa priblížiť k nemu.
31 Mojžiš však zavolal na nich i vrátil sa k nemu Áron i všetky kniežatá zo zhromaždenia a Mojžiš sa s nimi rozprával.
32 Potom sa priblížili k nemu všetci Izraelci a v prikázaniach im podal všetko, o čom Hospodin hovoril s ním na vrchu Sinaj.
33 Keď Mojžiš dohovoril s nimi, dal si závoj na tvár.
34 "Keď však Mojžiš vchádzal pred Hospodina rozprávať sa s Ním, snímal si závoj, kým nevyšiel; keď vyšiel a hovoril Izraelcom, čo mu bolo prikázané,"
35 "Izraelci videli tvár Mojžišovu, že pokožka Mojžišovej tváre žiarila; Mojžiš si zase kládol závoj na tvár, keď šiel hovoriť s Ním."