1 Hospodin riekol Mojžišovi:
2 "Zasväť mi u Izraelcov všetko prvorodené; všetko, čo otvára život matky u ľudí i u dobytka, je moje."
3 "Potom povedal Mojžiš ľudu: Pamätajte na tento deň, v ktorý ste vyšli z Egypta, z domu otroctva, lebo Hospodin nás vyviedol odtiaľ silnou rukou; preto sa nesmie jesť kvasené."
4 Vy vychádzate dnes v mesiaci ábíb.
5 Keď ťa Hospodin dovedie do zeme Kanaáncov, Chetejcov, Amorejcov, Chivijcov a Jebúsejcov, ktorú prísahou zasľúbil dať tebe, krajinu oplývajúcu mliekom a medom, vtedy budeš vykonávať tento bohoslužobný úkon v tomto mesiaci.
6 Sedem dní budeš jesť nekvasené chleby a v siedmy deň bude sviatok Hospodinov.
7 "Sedem dní sa budú jesť nekvasené chleby; nesmie sa objaviť u teba nič kvaseného a nesmie sa objaviť u teba kvas na celom tvojom území."
8 V ten deň oznám svojmu synovi: To je ako dôsledok toho, čo učinil Hospodin so mnou, keď som vychádzal z Egypta.
9 Bude ti znamením na ruke a pamätným znakom medzi tvojimi očami, aby zákon Hospodinov bol v tvojich ústach, lebo silnou rukou ťa vyviedol Hospodin z Egypta.
10 Zachovávaj toto ustanovenie v určenom čase z roka na rok.
11 Keď ťa Hospodin dovedie do krajiny Kanaáncov, ktorú prísahou sľúbil tebe a tvojim otcom,
12 "oddelíš Hospodinovi všetko, čo otvára materinský život, každý prvorodený plod dobytka; čo bude mužského pohlavia, bude patriť Hospodinovi."
13 "Každé prvorodené oslíča vykúpiš baránkom, a ak ho nevykúpiš, zlomíš mu väzy; ale každé ľudské prvorodeniatko spomedzi svojich synov vykúpiš."
14 Keď sa ťa v budúcnosti tvoj syn opýta: Čo to znamená? povedz mu: Hospodin nás silnou rukou vyviedol z Egypta, z domu otroctva.
15 Lebo keď sa faraón tvrdohlavo zdráhal prepustiť nás, vtedy Hospodin pobil všetko prvorodené v Egypte, od prvorodeného u ľudí až po prvorodené dobytka, preto ja obetujem Hospodinovi všetko, čo z mužského pohlavia otvára materinský život, a každého prvorodeného zo svojich synov vykúpim.
16 Bude ti to znamením na ruke a páskou na čele medzi tvojimi očami, lebo Hospodin nás vyviedol silnou rukou z Egypta.
17 Keď faraón prepustil ľud, Boh ho neviedol cestou cez krajinu Filištíncov - hoci bola blízko - lebo Boh si riekol: Keby ľud videl vojnu, mohol by to oľutovať a vrátiť sa do Egypta.
18 Boh viedol ľud okľukou cez púšť pri Červenom mori. Izraelci vyšli z Egypta v bojovej pohotovosti.
19 "Mojžiš vzal so sebou aj Jozefove kosti; ten totiž zaprisahal Izraelcov takto: Boh sa vás istotne ujme; potom odneste moje kosti odtiaľto so sebou."
20 Potom sa pohli zo Sukkótu a utáborili sa v Étáme, na okraji púšte.
21 Hospodin kráčal pred nimi vo dne v oblakovom stĺpe, aby ich viedol cestou, a v noci v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli ísť dňom i nocou.
22 Oblakový stĺp sa vo dne, ani ohnivý stĺp v noci, nevzdialil spred ľudu.