1 Hospodin riekol Mojžišovi: Choď k faraónovi a povedz mu: Takto hovorí Hospodin, Boh Hebrejcov: Prepusť môj ľud, nech mi slúži.
2 Ak sa predsa zdráhaš prepustiť ho a budeš ho ešte zdržiavať,
3 ajhľa, ruka Hospodinova ako veľmi ťažký mor príde na tvoje stáda, ktoré sú na poli, na kone, osly, ťavy, rožný statok a na ovce.
4 Hospodin urobí rozdiel medzi stádom Izraelcov a stádom Egypťanov a neuhynie nič z toho, čo patrí Izraelcom.
5 Hospodin stanovil lehotu a riekol: Zajtra Hospodin urobí túto vec v krajine.
6 A Hospodin to na druhý deň urobil, takže pohynulo všetko stádo Egypťanov. Ale zo stáda Izraelcov neuhynulo nič, ani jeden kus.
7 I poslal ta faraón, a hľa, zo stáda Izraelcov neuhynul ani jeden kus. I zatvrdlo faraónovo srdce a ľud neprepustil.
8 Potom riekol Hospodin Mojžišovi a Áronovi: Vezmite si plné priehrštie sadzí z pece a nech ich Mojžiš pred očami faraóna rozhodí k nebu.
9 Prach bude po celom Egypte a na ľuďoch i na dobytku po celom Egypte budú pľuzgierovité vredy.
10 Potom vzali sadze z pece, postavili sa pred faraóna, Mojžiš ich rozhodil k nebu a boli pľuzgierovité vredy na ľuďoch i na dobytku.
11 Vtedy egyptskí zaklínači nemohli obstáť pred Mojžišom pre vredy, pretože vredy boli na zaklínačoch i po celom Egypte.
12 Hospodin však zatvrdil srdce faraónovo, a ten ich neposlúchol, ako predpovedal Hospodin Mojžišovi.
13 Hospodin riekol Mojžišovi: Včas ráno vstaň, postav sa pred faraóna a povedz mu: Takto vraví Hospodin, Boh Hebrejcov: Prepusť môj ľud, nech mi slúži,
14 lebo tentoraz zošlem všetky svoje rany na tvoje srdce a na tvojich služobníkov i na tvoj ľud, aby si poznal, že na celej zemi niet nikoho mne podobného.
15 "Lebo už teraz by som mohol vystrieť ruku a raniť teba i tvoj ľud morom; tak by si bol vyhladený z celej krajiny."
16 Ale predsa som ťa zachoval, aby som ti ukázal svoju moc, aby sa hlásalo moje meno v celej krajine.
17 Ešte sa spupne správaš voči môjmu ľudu a nechceš ho prepustiť?
18 Hľa, dopustím zajtra o tomto čase také hrozné krupobitie, aké nikdy nebolo v Egypte od jeho vzniku až podnes.
19 "Teraz daj zahnať stáda do bezpečia, všetko, čo máš na poli, lebo padne krupobitie na všetkých ľudí a na zvieratá, ktoré budú na poli a nezhromaždia sa do domov; pohynú."
20 Kto sa z faraónových služobníkov bál Hospodinovho slova, dal do bezpečia svojich sluhov a svoj dobytok do domu.
21 Ale kto si nepripustil k srdcu Hospodinovo slovo, ten nechal svojich sluhov i stádo na poli.
22 Potom Hospodin riekol Mojžišovi: Vystri ruku k nebu a spustí sa po celom Egypte krupobitie na ľudí, zvieratá i na všetky poľné byliny.
23 Vtedy vystrel Mojžiš svoju palicu k nebu a Hospodin zoslal hromy a krupobitie, blesky padali na zem a Hospodin zosielal krupobitie na Egypt.
24 Nastalo krupobitie a ustavičné blýskanie uprostred veľmi ťažkého krupobitia, aké nikdy nebolo v celej krajine Egypťanov, odkedy sa stali národom.
25 "Krupobitie zbilo v celom Egypte všetko na poli, od ľudí až po zvieratá, aj všetky poľné byliny; zbilo a polámalo aj všetky stromy na poli."
26 Len v kraji Góšen, kde boli Izraelci, krupobitia nebolo.
27 Vtedy poslal faraón poslov, dal zavolať Mojžiša a Árona a povedal im: Zhrešil som tentoraz, Hospodin je spravodlivý, ale ja a môj ľud sme vinní.
28 "Modlite sa k Hospodinovi; je priveľa Božích hromov a krupobitia; prepustím vás, nemusíte tu už zostať."
29 Odpovedal mu Mojžiš: Keď vyjdem z mesta, vystriem dlane k Hospodinovi, hrmenie prestane a krupobitia viacej nebude, aby si poznal, že zem je Hospodinova.
30 Viem však, že ty a tvoji služobníci sa ešte nebojíte Boha Hospodina.
31 Ľan a jačmeň bol zbitý, lebo jačmeň bol práve v klasoch a ľan bol práve v kvete.
32 Pšenicu a ťankel nezbilo, lebo sú to neskoré druhy.
33 Keď Mojžiš vyšiel od faraóna z mesta a vystrel dlane k Hospodinovi, prestalo hrmenie i krupobitie a dážď sa už nelial na zem.
34 Keď faraón videl, že dážď, krupobitie a hrmenie prestalo, hrešil ďalej a zaťal sa v srdci on i jeho služobníci.
35 Tak zatvrdlo srdce faraónovo a neprepustil Izraelcov, ako predpovedal Hospodin prostredníctvom Mojžiša.