20 Kam chcel ísť duch, tam kolesá išli, a súčasne sa vzniesli, lebo duch bytostí bol v kolesách.
21 "Keď išli tie, išli aj ony; keď tamtie zastali, zastali aj ony; keď sa vzniesli zo zeme, vzniesli sa aj kolesá, lebo duch bytostí bol v kolesách."
22 Nad hlavami živých bytostí bolo čosi ako pevná obloha, leskom podobná hroznému kryštálu, rozprestretá zhora nad ich hlavami.
23 Pod oblohou boli ich krídla rozpäté, pričom jedno sa dotýkalo druhého. Dve krídla každej bytosti zakrývali ich telá.
24 Keď šli, počul som šum krídel ako hučanie mnohých vôd, ako hlas Všemohúceho, ako zvuk vojenského tábora. Keď bytosti zastali, zvesili krídla.
25 "Tu zaznel hlas sponad oblohy, ktorá bola nad ich hlavami; keď zastali, zvesili krídla."
26 Zhora nad oblohou, ktorá bola nad ich hlavami, bola podoba trónu, čo vyzeralo ako drahokam zafír. Na podobe trónu bola zhora postava, ktorá vyzerala ako človek.