1 V jedenástom roku prvého dňa prvého mesiaca zaznelo mi slovo Hospodinovo:
2 "Človeče, pretože sa Týrus posmešne vyjadruje o Jeruzaleme: Aha! zborená je brána národov, mne pripadne; plnosť sa zmení na trosky."
3 "Preto takto vraví Hospodin, Pán;Hľa, som proti tebe, Týrus.Privediem na teba mnohé národy,ako more vyhadzuje svoje vlny,"
4 "zničia hradby Týrua zrúcajú jeho veže;odmetiem jeho prach z nehoa zmením ho na holú skalu."
5 Miestom na sušenie sietí bude uprostred mora, lebo ja som to povedal - znie výrok Hospodina, Pána - korisťou bude národom.
6 I jeho dcéry, ktoré sú na poli,budú vyvraždené mečom,a potom poznajú,že ja som Hospodin.
7 Lebo takto vraví Hospodin, Pán: Hľa, privediem k Týru babylonského kráľa Nebúkadnecara zo severu, kráľa kráľov s koňmi, bojovými vozmi, s jazdcami, s veľkým nasadením síl a mnohým ľudom.
8 Tvoje dcéry na poli vyvraždí mečom,rozloží proti tebeobliehacie zariadenie,navŕši proti tebe vala postaví proti tebe štít.
9 Úder dobývacích baranovnasmeruje na tvoje hradbya tvoje veže porúcasvojimi železnými nástrojmi.
10 Od záplavy jeho konípokryje ťa ich prach,od hrmotu jazdcov, kolies a vozovtriasť sa budú tvoje hradby,keď bude vchádzať do tvojich brán,ako sa vchádzado prelomeného mesta.
11 Kopytami svojich konípošliape všetky tvoje ulice,tvoj ľud vyvraždí mečoma tvoje pamätné chrámové kamene,tvoju moc zvrhne na zem.
12 Vyrabujú tvoje bohatstvoa vyplienia, čo si získal obchodom,zbúrajú tvoje hradby,i tvoje vzácne domy zrúcajú,i tvoje kamene, tvoje drevoa tvoj prach pohádžu do vody.
13 Zastavím hukot tvojich piesnía nebude viac počuťzvuk tvojich citár.
14 Zmením ťa na holú skalu,budeš miestom na sušenie sietí,nebudeš viac vybudovaný,lebo ja, Hospodin, som povedal- znie výrok Hospodina, Pána.
15 Takto vraví Týru Hospodin, Pán: Vskutku, od rachotu tvojho hlučného pádu, keď budú stonať tvoji smrteľne ranení, zatrasú sa ostrovy.
16 Potom zostúpia zo svojich trónov všetky prímorské kniežatá, zložia si plášte a vyzlečú i svoje pestré rúcha. Oblečú si hrôzu, sadnú na zem, budú sa vzrušením chvieť a desiť nad tebou.
17 Potom sa pustia do žalospevu nad tebou a povedia ti:Ako si zmizlo z mora,preslávené mesto,ktoré bývalo mocné na mori,ono i jeho obyvatelia,ktorí šírili strach na celú pevninu.
18 Teraz sa trasú ostrovypre deň tvojho pádua zmätené sú ostrovy,ktoré sú na mori, pre tvoj zánik.
19 Lebo takto vraví Hospodin, Pán: Keď ťa premením na spustnuté mesto, ako sú mestá, ktoré sú neobývané, keď vyvediem proti tebe prahlbinu, takže ťa pokryjú mnohé vody,
20 zavrhnem ťa spolu so zostupujúcimi do záhrobia k pravekému ľudu a umiestnim ťa v podzemnej krajine ako praveké zrúcaniny s tými, čo zostúpili do záhrobia, aby si viac nemohlo bývať a zaujať miesto v krajine živých.
21 Pripravím ti hrozný koniec, aby ťa viac nebolo. Budú ťa hľadať, ale už ťa nikdy nenájdu - znie výrok Hospodina, Pána.