1 V šiestom roku, v šiestom mesiaci, piateho dňa toho mesiaca som sedel vo svojom dome a starší Júdu sedeli predo mnou. I dopadla tam na mňa ruka Hospodina, Pána.
2 Ale hľa, videl som postavu, ktorá vyzerala ako muž: od bedier dolu vyzerala ako oheň a od bedier vyššie vyzerala ako žiara, ako mosadzné zrkadlo.
3 "Potom vystrel akoby ruku a uchopil ma za kadere na hlave; Duch ma zdvihol medzi zem a nebo a v božských videniach preniesol do Jeruzalema ku vchodu do vnútornej brány, obrátenej na sever, kde bol podstavec sochy Náruživosti, ktorá vyvolávala vášeň."
4 Ajhľa, bola tam sláva Boha Izraela, podobného zjavu, ako som videl v údolí.
5 I riekol mi: Človeče, pozri sa na sever! Keď som sa pozrel na sever, ajhľa, tu bol severne od brány pri vchode oltár sochy Náruživosti.
6 Riekol mi: Človeče, či vidíš, čo robia? Veľké ohavnosti, ktoré tu páše dom Izraela, ma zaháňajú z mojej svätyne. Avšak ešte väčšie ohavnosti uvidíš.
7 Doviedol ma ku vchodu do nádvoria a uvidel som dieru v múre.
8 I riekol mi: Človeče, preraz ten múr! Keď som prerazil múr, hľa, bol tam vchod.
9 Povedal mi: Vojdi a pozri sa na ohavnosti, ktoré tu pášu.
10 Keď som vošiel, videl som, že tam boli všelijaké podoby plazov a zvierat, mrzkých bytostí a všetkých modiel domu Izraela, vyryté dookola na stene.
11 Stálo pred nimi sedemdesiat mužov spomedzi starších domu Izraela a uprostred nich stál Jaazanjá, syn Šáfánov. Každý mal v ruke kadidelnicu a vôňa z oblaku kadidla vystupovala hore.
12 Riekol mi: Videl si, človeče, čo pášu starší domu Izraela v tme, každý vo svojej miestnosti s modlou? Lebo si vravia: Hospodin nás nevidí. Hospodin opustil krajinu.
13 Povedal mi: Znova uvidíš ešte väčšie ohavnosti, ktoré pášu.
14 Priviedol ma ku vchodu do brány domu Hospodinovho, obrátenej na sever, a tam sedeli ženy a oplakávali Tammúza.
15 Riekol mi: Videl si, človeče? Znovu uvidíš ešte väčšie ohavnosti, ako sú tieto.
16 Priviedol ma do vnútorného dvora domu Hospodinovho, a hľa, pri vchode do chrámu Hospodinovho, medzi predsieňou a oltárom, bolo asi dvadsaťpäť mužov, obrátených chrbtom k chrámu Hospodinovmu a tvárou k východu. Klaňali sa slnku, obrátení na východ.
17 "Povedal mi: Videl si, človeče? Či je primálo pre dom Júdu páchať ohavnosti, ktoré tu robia? Veď naplnili krajinu násilím; znova ma popudzujú k hnevu. Hľa, prikladajú si k nosu zväzok ratolestí."
18 Preto aj ja budem konať v prchkosti, moje oko sa nezmiluje, ani nebudem mať súcit. Hoci budú hlasno volať na mňa, nevypočujem ich.